Hatun Folin Fos Ba $12, Guvernu Subsidia Millaun $4 Ba Kompaña Importador

Hatun Folin Fos Ba $12, Guvernu Subsidia Millaun $4 Ba Kompaña Importador

SAPNewsTL, DILI : Relasiona ho folin fos ne’ebe sa’e makaas iha Merkadu Nasionál, Ministru Comérsiu Indústria (MKI) Filipus Nino Pereira haktuir, dadaun ne’e governu iha ona dadus ba subsidiu ho nia montante por volta de 4 milhões (4.000.000,00) ba kompañia importadór haat (4) iha Timor-Leste.

MCI informa Kompaña Importador haat (4) ne’ebé governu fó subsidiu mak, kompaña Lisun Lda, Kreatif Lda, Alfa Dili no Perissos Ida.


“Hein de’it ita ofisializa ho Ministeriu Finansas hahú ona fa’an,” dehan Ministru iha Palasiu Governu, Kuarta (04/03).


Governante esplika, Subsidiu ne’ebé distrbuir ba kompaña importadór sira atu fasilita povu sira bele asesu hodi hola fós ho montante $12 Dolares.


Iha loron 27 fulan-Setembru Governu liu husi reuniaun Konsellu Ministrus (KM) aprova projetu Dekretu-Lei ne’ebé aprova medida intervensaun temporária ba estabilizasaun presu fós iha merkadu, liu husi atribuisaun subsidiu pekuniáriu ba empreza importador sira.


“Presu fós importadu, ne’ebé fa’an iha armazein empreza importadór sira nian no fa’an fila-fali ba konsumidór sira iha loja sira ne’ebé fa’an fós ho kuantidade uitoan, ne’ebé ema barak liu maka konsume, estabiliza ho valór $0,50 sentavus kada kg.” Nia informa


Benefisiárius husi medida ida ne’e, empreza sira ne’ebé fa’an ho kuantidade boot ka operador ekonomiku sira ne’ebe komprova, liuhusi kópia autentikada husi Autoridade Aduaneira, katak sira importa no simu ona kuantidade fós ho karateristika ne’ebé define ona iha diploma ne’e, simu valor hamutuk dolar amerikanu $5 kada foos ho 25kg ne’ebé importa ka fa’an.


Entretantu, diploma ida ne’e determina mós konstituisaun stock suplementár ida ba seguransa fós ho tonelada rihun 30, hodi rai iha armazein Sentru Lojistiku Nasional (SLN), ne’ebé destina ba intervensaun sosial iha situasaun emerjensia, liuliu, inundasaun, katástrofe naturál, motivu sanitáriu sira, solidariedade sosial no atu fornese ba empreza grosista sira hanesan, empreza sira ne’ebé fa’an ho kuantidade boot karik presiza


Enkuantu, implementasaun husi média ida ne’e, ninia objetivu mak atu satisfás nesesidade alimentár populasaun sira nian ho folin ida ne’ebé asesivél liu, hodi kompensa empreza importadora sira husi folin importasaun nian no kria stock minimum hamutuk fós tonelada rihun 30 ba situasaun emerjénsia.


Períodu vijensia husi medida ida ne’e maka loron 180, hafoin diploma ne’e tama iha vigor, iha loron tuir mai husi ninia publikasaun.

Jornalista : Ermelinda Soares

Share This

COMMENTS

Wordpress (0)
Disqus (0 )