
Imajem : Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão presta omenajem ba Prezidente Mao Ze Dong Tong Zhi iha Hunan-China, 14/04/2025. Foto : Media PM
SAPNewsTL, HUNAN : Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão orgullu tebes bainhira hala’o primeira vizita bá fatin istóriku hodi fó lembra bá nia bainhira organiza luta iha tempu rezisténsia, aprende barak hosi prosesu gerilla nasaun Kuba, Vietname no ikus foin lee livru gerilla Mao Zedong nian foin hetan naroman hodi organiza funu Timor-Leste (TL) nian.
Tuir komunikadu ne’ebe publika liu hosi pajina ofisial Primeiru Ministru Kay Rala Xanana Gusmão nian ne’ebe SAPNews asesu katak PM Xanana rekunhese ninia aprende hosi Mao Zedong, oinsa komanda luta ida difisil hodi hakat naruk ida to’o lori Timor-Leste konkista nia ukun rasik an.
“𝐀𝐥𝐞𝐠𝐫𝐢𝐚 𝐛𝐚́ 𝐡𝐚’𝐮 𝐩𝐫𝐢𝐦𝐞𝐢𝐫𝐚𝐯𝐞𝐳 𝐦𝐚𝐤 𝐛𝐚́ 𝐯𝐢𝐳𝐢𝐭𝐚 𝐧𝐨 𝐡𝐚𝐫𝐞𝐞 𝐢𝐬𝐭𝐨́𝐫𝐢𝐚 𝐭𝐨𝐦𝐚𝐤 𝐤𝐨𝐧𝐚-𝐛𝐚́ 𝐌𝐚𝐨 𝐙𝐞𝐝𝐨𝐧𝐠. 𝐌𝐚𝐨 𝐙𝐞𝐝𝐨𝐧𝐠 𝐧𝐮’𝐮𝐝𝐚́𝐫 𝐥𝐢́𝐝𝐞𝐫 𝐢𝐝𝐚 𝐠𝐨𝐬𝐭𝐚 𝐥𝐞𝐞 𝐥𝐢𝐯𝐫𝐮 𝐛𝐚𝐫𝐚𝐤. 𝐇𝐚’𝐮 𝐦𝐨́𝐬 𝐥𝐞𝐞 𝐥𝐢𝐯𝐫𝐮 𝐦𝐚𝐤 𝐡𝐚’𝐮 𝐚𝐩𝐫𝐞𝐧𝐝𝐞 𝐡𝐨𝐬𝐢 𝐧𝐢𝐚. 𝐈𝐡𝐚 𝐟𝐮𝐧𝐮 𝐥𝐚𝐫𝐚𝐧 𝐬𝐚𝐫𝐣𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐥𝐮𝐛𝐮𝐤 𝐢𝐝𝐚 𝐦𝐚𝐤 𝐤𝐨𝐦𝐚𝐧𝐝𝐚 𝐟𝐮𝐧𝐮 𝐛𝐚́ 𝐦𝐚𝐢 𝐢𝐡𝐚 𝐬𝐞𝐢𝐭𝐨́𝐫 𝐨𝐢𝐨𝐢𝐧, 𝐦𝐚𝐢𝐛𝐞́ 𝐢𝐭𝐚 𝐥𝐚𝐤𝐨𝐧 𝐭𝐢𝐡𝐚 𝐟𝐮𝐧𝐮. 𝐈𝐡𝐚 𝟏𝟗𝟖𝟎 𝐡𝐚’𝐮 𝐥𝐚’𝐨 𝐛𝐮𝐤𝐚 𝐤𝐮𝐚𝐝𝐫𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐡𝐨𝐝𝐢 𝐫𝐞-𝐨𝐫𝐠𝐚𝐧𝐢𝐳𝐚 𝐟𝐮𝐧𝐮 𝐝𝐢𝐟𝐢́𝐬𝐢𝐥 𝐭𝐞𝐛𝐭𝐞𝐛𝐞𝐬. 𝐈𝐭𝐚 𝐡𝐚𝐧𝐨𝐢𝐧 𝐠𝐞𝐫𝐢𝐥𝐥𝐚 𝐟𝐚́𝐬𝐢𝐥, 𝐥𝐚’𝐞 𝐝𝐢𝐟𝐢́𝐬𝐢𝐥 𝐭𝐞𝐛𝐞𝐬 𝐭𝐚𝐧𝐛𝐚 𝐤𝐢𝐥𝐚𝐭 𝟕𝟎𝟎 𝐝𝐞’𝐢𝐭 𝐥𝐚𝐢𝐡𝐚 𝐛𝐚𝐥𝐚 𝐦𝐮𝐬𝐚𝐧 𝐧𝐨 𝐥𝐚𝐢𝐡𝐚 𝐞𝐦𝐚 𝐫𝐮𝐦𝐚 𝐚𝐩𝐨𝐢𝐚 𝐢𝐭𝐚. 𝐈𝐭𝐚 𝐬𝐞𝐧𝐭𝐞 𝐭𝐞𝐛-𝐭𝐞𝐛𝐞𝐬. 𝐊𝐨𝐦𝐮 𝐡𝐚’𝐮 𝐥𝐞𝐞 𝐌𝐚𝐨 𝐙𝐞𝐝𝐨𝐧𝐠 𝐧𝐢𝐚 𝐥𝐢𝐯𝐫𝐮 𝐦𝐚𝐤 𝐟𝐨𝐢𝐧 𝐚𝐩𝐫𝐞𝐧𝐝𝐞 𝐠𝐞𝐫𝐢𝐥𝐥𝐚 𝐡𝐨𝐬𝐢 𝐊𝐮𝐛𝐚, 𝐕𝐢𝐞𝐭𝐧𝐚𝐦𝐞 𝐧𝐨 𝐟𝐚𝐭𝐢𝐧 𝐬𝐞𝐥𝐮𝐤. 𝐌𝐚𝐨 𝐙𝐞𝐝𝐨𝐧𝐠 𝐟𝐨́-𝐡𝐚𝐧𝐨𝐢𝐧 𝐡𝐚’𝐮 𝐚𝐭𝐮 𝐤𝐨𝐦𝐩𝐫𝐞𝐧𝐝𝐞 𝐟𝐮𝐧𝐮 𝐧𝐞’𝐞 𝐢𝐡𝐚 𝐧𝐢𝐧𝐢𝐚 𝐩𝐫𝐨𝐬𝐞𝐬𝐮, 𝐥𝐚𝐛𝐞𝐥𝐞 𝐡𝐚𝐧𝐨𝐢𝐧 𝐟𝐮𝐧𝐮 𝐧𝐞’𝐞 𝐢𝐭𝐚 𝐛𝐚́ 𝐭𝐢𝐫𝐮 𝐦𝐚𝐥𝐮 𝐝𝐞’𝐢𝐭, 𝐧𝐞’𝐞 𝐥𝐚𝐛𝐞𝐥𝐞,” PM Xanana hateten hafoin vizita prasa Mao Zedong.
Iha livru gerilla ne’ebé Mao Zedong hakerek maka, bainhira ema ida komanda funu nia tenki koñese uluk ninia-an no koñese di’ak inimigu nia hakarak hodi halo análiza kle’an kona-bá kapasidade forsa gerilla, foin bele mobiliza forsa no povu atu servisu hamutuk iha prosesu luta.
“𝐈𝐡𝐚 𝐟𝐮𝐧𝐮 𝐦𝐚𝐤 𝐧𝐞’𝐞, 𝐨́ 𝐭𝐞𝐧𝐤𝐢 𝐤𝐨𝐧̃𝐞𝐬𝐞 𝐨́ 𝐧𝐢𝐚-𝐚𝐧 𝐤𝐚𝐭𝐚𝐤, 𝐨́ 𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐨𝐫𝐬𝐚, 𝐣𝐞𝐨𝐠𝐫𝐚𝐟𝐢𝐚 𝐡𝐨𝐬𝐢 𝐨́ 𝐧𝐢a 𝐫𝐚𝐢 𝐧𝐨 𝐦𝐨́𝐬 𝐨́ 𝐭𝐞𝐧𝐤𝐢 𝐤𝐨𝐧̃𝐞𝐬𝐞 𝐢𝐧𝐢𝐦𝐢𝐠𝐮 𝐧𝐢𝐚-𝐚𝐧. 𝐍𝐞’𝐞 𝐡𝐨𝐭𝐮 𝐡𝐚’𝐮 𝐚𝐩𝐫𝐞𝐧𝐝𝐞 𝐡𝐨𝐬𝐢 𝐌𝐚𝐨 𝐙𝐞𝐝𝐨𝐧𝐠 𝐧𝐢𝐚 𝐥𝐢𝐯𝐫𝐮 (𝐠𝐞𝐫𝐢𝐥𝐥𝐚) 𝐬𝐢𝐫𝐚,” Xanana hateten.
Xanana Gusmão rasik hetan livru Gerilla Mao Zedong hosi ninia amigu di’ak ida mak fó empresta bainhira sira hasoru-malu iha fatin reziténsia parte Leste nian.
“𝐇𝐚’𝐮 𝐡𝐞𝐭𝐚𝐧 𝐥𝐢𝐯𝐫𝐮 𝐡𝐨𝐬𝐢 𝐔𝐚𝐭𝐮𝐥𝐚𝐫𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐨𝐚𝐧 𝐦𝐚𝐧𝐞 𝐢𝐝𝐚. 𝐍𝐢𝐚 𝐛𝐚́ 𝐞𝐬𝐭𝐮𝐝𝐚 𝐢𝐡𝐚 𝐫𝐚𝐢 𝐥𝐢𝐮𝐫, 𝐦𝐨𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐧𝐞’𝐞𝐛𝐚́ 𝐡𝐚’𝐮 𝐡𝐚𝐧𝐞𝐬𝐚𝐧 𝐀𝐝𝐣𝐮𝐧𝐭𝐮 𝐏𝐨𝐥𝐢́𝐭𝐢𝐤𝐮 𝐧𝐮’𝐮𝐝𝐚́𝐫 𝐞𝐦𝐚 𝐤𝐢𝐢𝐤 𝐢𝐝𝐚 𝐟𝐨́ 𝐞𝐦𝐩𝐫𝐞𝐬𝐭𝐚 𝐛𝐚́ 𝐡𝐚’𝐮 𝐡𝐨𝐝𝐢 𝐞𝐬𝐭𝐮𝐝𝐚 𝐤𝐨𝐧𝐚-𝐛𝐚́ 𝐤𝐨𝐧𝐭𝐞𝐬𝐭𝐮 𝐣𝐞𝐫𝐚́𝐥 𝐟𝐮𝐧𝐮 𝐧𝐢𝐚𝐧 𝐡𝐨𝐬𝐢 𝐌𝐚𝐨 𝐙𝐞𝐝𝐨𝐧𝐠 𝐧𝐨 𝐥𝐢𝐯𝐫𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐬𝐞𝐥𝐮𝐤 𝐭𝐚́𝐧. 𝐓𝐚𝐧𝐛𝐚 𝐧𝐞’𝐞 𝐡𝐚’𝐮 𝐦𝐚𝐢 𝐡𝐨𝐝𝐢 𝐡𝐚𝐭𝐨’𝐨 𝐨𝐛𝐫𝐢𝐠𝐚𝐝𝐮 𝐛𝐚́ 𝐌𝐚𝐨 𝐙𝐞𝐝𝐨𝐧𝐠. 𝐇𝐚𝐭𝐨’𝐨 𝐨𝐛𝐫𝐢𝐠𝐚𝐝𝐮 𝐭𝐚𝐧𝐛𝐚 𝐡𝐚’𝐮 𝐚𝐩𝐫𝐞𝐧𝐝𝐞 𝐭𝐮𝐢𝐫 𝐧𝐢𝐧𝐢𝐚 𝐝𝐚𝐥𝐚𝐧,” Xanana agradese.
Livru gerilla ne’ebé Mao Zedong hakerek ho lia-fuan simples ne’ebé ema ida lee bele komprende lalais bainhira halo análiza kle’an hasoru funu hodi buka solusaun bá funu no haree funu ne’e ninia evolusaun kada fulan to’o tinan, tenki haree ninia dezenvolvimentu la’o to’o ne’ebé ona, hodi komprende hodi fó hanoin oinsá bele ultrapasa dezafiu sira.
Hosi esperiénsia hirak ne’e, tenki organiza forsa ninia mentalidade no tátika gerilla sira hodi fó hanoin bá komandante no soldadu sira oinsá kuidadu sira-nia vida no armas labele tiru arbiru no luta la’o hamutuk ho povu. Hosi esperiénsia hirak ne’e hotu maka hafoin Timor-Leste independénsia hahú moderniza forsa hosi gerilla bá forsa modernu tuir evolusaun mundu nian.
𝐕𝐈𝐙𝐈𝐓𝐀 𝐏𝐑𝐀𝐒𝐀 𝐌𝐀𝐎 𝐙𝐄𝐃𝐎𝐍𝐆
Funda iha tinan 1993. Prasa Mao Zedong hanesan instalasaun memoriál ida ne’ebé sai mós referénsia iha Provínsia Hunan hodi komemora 100º aniversáriu Mao nian, ho aprovasaun hosi Komité Sentrál Partidu Komunista Xina (PCC sígla Portugés).
Iha tinan 2008, Gabinete Jerál Komité Sentrál PCC aprova naran “Prasa Mao Zedong” no prasa ne’e rasik kobre área ida ho totál 103.000 metru kuadradu. Estátua bronze hosi Kamarada Mao Zedong ho nia todan tonelada 3,7. Ninia altura metru 10,1, no ninia altura metru 6 inklui ninia pedestál metru 4,1.
Objetivu hosi hari’i estátua ne’e atu komemora Fundasaun Xina Foun iha 01 fulan Outubru tinan 1949 no rekorda katak Kamarada Mao Zedong hanesan Fundadór Prinsipál Repúblika Populár Xina. Parte oin hosi Estátua ne’e, iha karákter Xinézes lima hosi “Mao Ze Dong Tong Zhi (Kamarada Mao Zedong)” ne’ebé hakerek hosi Kamarada Jiang Zemin.
Estátua ne’ebé hamriik iha Shaoshan no hateke bá antiga rezidénsia Mao Zedong nian, hatais fatu túnika Xineza nian ida, ho sertifikadu “prezidente” eskerda iha parte oin hirus-matan nian, no mós iha manuskritu ida kaer iha liman.
Hamrik no hateke ba oin ho matan naroman, hamnasa, hateke bá oin ho esperansa nu’udár imajen glorioza ida hosi jerasaun ema boot nian iha serimónia sira Fundasaun nian.
Muzeu Memoriál Mao Zedong iha Shaoshan nu’udár muzeu temátiku úniku komemorativu iha nasaun ne’ebé sistematikamente aprezenta kona-bá istória moris, pensamentu no personalidade hosi Prezidente Mao Zedong. Naran hosi muzeu ne’e hakerek hosi Deng Xiaoping iha 20 fulan abril tinan 1983.
Inklui área espozisaun biográfika no área espozisaun temátika ho área ida totál konstrusaun metru kuadradu 29.767,3 no uma área espozisaun metru kuadradu 16.453. Oras-ne’e daudaun muzeu ne’e iha ninia kolesaun 63.000 relíkias kulturál, dokumentu sira no materiál sira, inklui 6.400-resin objetu pessoál hosi Mao Zedong.
Enkuantu, Vizita Primeiru-Ministru nian ne’e akompaña hosi Vise Prezidente Komisaun Permanente Assembleia Populár Provínsia Hunan, Wang Junshou no mós Embaixadora Xina mai Timor-Leste, Wang Wenli, Ministru Administrasaun Estatál (MAE) Tomás do Rosario Cabral, Ministru Planueamentu no Investimentu Estratéjiku (MPIE), Gastão Francisco de Sousa, Prezidente Autoridade Munisípiu Baucau, Veneranda Eurico Marques Lemos Martins.
Vizita ne’e akompanha mos husi Prezidente Autoridade Munisípiu Ainaro, Manuela Georgina Carmo Bucar Corte Real, Prezidente Autoridade Munisípiu Manatuto, Luis Inácio Henriques Fernades, Prezidente Autoridade Munisípiu Covalima, Miquel Armando Cardoso, Prezidente Autoridade Munisípiu Manufahi, Luis Marçal da Costa Tavares, Embaixadór Timor-Leste bá Xina, Maubere Lorosae da Silva Horta, Konsilleiru, José Amaral Tilman, Adidu Defeza, Koronél Cesário Salustiano Marçal Ximenes “Haksolok”, Adidu Migrasaun, Mariano da Crus dos Santos no Adidu Komérsiu, Aires Elisio Aparicio Guterres.
Vizita ne’e termina ho mensajen hosi Xanana ne’ebé hakerek iha livru boot Muzeu nian hanesan:
𝙎𝙞𝙢𝙥𝙡𝙚𝙨𝙢𝙚𝙣𝙩𝙚
𝙄𝙢𝙥𝙧𝙚𝙨𝙨𝙞𝙤𝙣𝙖𝙣𝙩𝙚…
𝘼𝙥𝙧𝙚𝙣𝙙𝙞 𝙢𝙪𝙞𝙩𝙤 𝙙𝙚 𝙈𝙖𝙤 𝙕𝙚𝙙𝙤𝙣𝙜
𝙋𝙖𝙧𝙖 𝙢𝙚 𝙘𝙖𝙥𝙖𝙘𝙞𝙩𝙖𝙧 𝙖 𝙘𝙤𝙢𝙖𝙣𝙙𝙖𝙧
𝙜𝙪𝙚𝙧𝙧𝙞𝙡𝙝𝙤 𝙚𝙢 𝙏𝙞𝙢𝙤𝙧-𝙇𝙚𝙨𝙩𝙚
𝙈𝙖𝙨 𝙞𝙧 𝙖𝙦𝙪𝙞, 𝙖𝙤 𝙢𝙪𝙨𝙚𝙪, 𝙚 𝙚́
𝙛𝙤𝙞 𝙨𝙚𝙣𝙩𝙞𝙧-𝙢𝙚 𝙡𝙞𝙜𝙖𝙙𝙤 𝙖𝙦𝙪𝙚𝙡𝙚 𝙥𝙖𝙨𝙨𝙖𝙙𝙤,
𝙦𝙪𝙚 𝙚𝙭𝙞𝙜𝙞𝙤 𝙩𝙖𝙣𝙩𝙤 𝙙𝙚 𝙝𝙤𝙢𝙚𝙣𝙨 𝙧𝙚𝙨𝙤𝙡𝙪𝙩𝙤𝙨
𝙘𝙤𝙢 𝙛𝙤𝙞 𝙈𝙖𝙤 𝙕𝙚𝙙𝙤𝙣𝙜!
𝙋𝙧𝙚𝙨𝙩𝙤 𝙝𝙪𝙢𝙞𝙡𝙙𝙚𝙢𝙚𝙣𝙩𝙚 𝙖𝙨 𝙢𝙞𝙣𝙝𝙖𝙨
𝙝𝙤𝙢𝙚𝙣𝙖𝙜𝙚𝙢𝙨 𝙖𝙤 𝙂𝙧𝙖𝙣𝙙𝙚 𝙃𝙤𝙢𝙚𝙢,
𝘾𝙤𝙢𝙤 𝙛𝙤𝙞 𝙈𝙖𝙤 𝙕𝙚𝙙𝙤𝙣𝙜 !
𝙃𝙪𝙣𝙖𝙣, 𝟏𝟒 𝙙𝙚 𝙖𝙗𝙧𝙞𝙡 𝙙𝙚 𝟐𝟎𝟐𝟓
𝙆𝙖𝙮 𝙍𝙖𝙡𝙖 𝙓𝙖𝙣𝙖𝙣𝙖 𝙂𝙪𝙨𝙢𝙖̃𝙤
Jornalista : Marciana Fernandes