Atu Imi Nia Fiar Sai Imi Nia Kultura

Imajem : Padre Mouzinho Pereira Lopes wainhira hasoru Santu Padre Papa Francisco iha Vatikanu.
SAPNewsTL, Dili : Padre Mouzinho Pereira Lopes nia artigu kona-ba vizita Santu Padre Papa Francisco ho tema “Atu imi nia fiar sai imi nia kultura”, Padre Mouzinho dehan “Respeita ba toman hamulak tradisional, kuta ho malusbeen no seluk tan labele sai toman májiku nian. Ema presiza lori buat hotu ba de’it Maromak”.
Ksolok boot to’o mai ho visita Santu Padre ba dala-2 iha ita rain. Katóliku no Timoroan, ita hotu tuir ida-idak nia situasaun koko fó folin vizita Kristu nia saseluk ho ekselente ne’e. Nune’e ha’u hatun mata dalan balun tuir doutrina katólika, ne’ebé la sempre aseitavel maibé sempre sai matadalan hodi halo biban visita ne’e iha duni folin, fó matak no malirin.
Ha’u hahú ho lema:, “𝐐𝐮𝐞 𝐚 𝐯𝐨𝐬𝐬𝐚 𝐟𝐞́ 𝐬𝐞𝐣𝐚 𝐚 𝐯𝐨𝐬𝐬𝐚 𝐜𝐮𝐥𝐭𝐮𝐫𝐚, (𝐀𝐭𝐮 𝐢𝐦𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐞́ 𝐬𝐚𝐢 𝐢𝐦𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐥𝐢𝐬𝐚𝐧)”. Tema iha leten ne’e nakhili ona nu’udar lema (logotipu) visita apostólika Amu Papa Francisco iha Timor. Mensajen ne’e forte no kro’at basuk hodi kona kedas timor-oan nia ain kloor, tanba sa ? Tanba fé mak sai prinsípiu ita nia lisan (kultura).
Ema balun hanoin katak lisan mak sai fali prinsípiu hodi fé ba Maromak no ninia doutrina mak tenki tuir fali lisan. Ita presiza loke didi’ak matan hodi haré no halo leitura, loke tilun hodi rona, katak iha lema la dehan: “𝑸𝒖𝒆 𝒂 𝒗𝒐𝒔𝒔𝒂 𝒄𝒖𝒍𝒕𝒖𝒓𝒂 𝒔𝒆𝒋𝒂 𝒂 𝒗𝒐𝒔𝒔𝒂 𝑭𝒆́”, maibé sim: “𝑸𝒖𝒆 𝒂 𝒗𝒐𝒔𝒔𝒂 𝑭𝒆́ 𝒔𝒆𝒋𝒂 𝒂 𝒗𝒐𝒔𝒔𝒂 𝒄𝒖𝒍𝒕𝒖𝒓𝒂”.
Konsekuénsia tuir kedas mak povu sarani hakarak ka lakohi, hahú ona hakle’an fé (fiar katólika), ho maneira hotu. Ema labele apátiku atu apreende fé iha Maromak, apreende sa mak Maromak haruka halo, tanba fé ne’e kmanek (graça, dom) Maromak haraik mai ita ema. Em vez de kultura fali, ita ema rasik mak kria hodi hatudu ita nia identidade espesial, ita nia kondisaun no toman katak la’os Maromak mak halo. Maske la’os Maromak mak kria maibé tanba ninia omnipoténsia, nia bele de’it motiva hodi hamosu ema nia matenek atu halo lisan ida sai kmanek ba ema hotu nia di’ak, iha ne’e mak ita distingue lisan-di’ak no lisan-aat.
Atensaun liafuan temi ka hakerek mak “Fé”. Ita nia lian tetun “Fiar”. Tradusaun ne’e laduun kona tanba fé ne’e ekslusiva, relasaun vise-versa ema ho ninia Maromak, enkuantu liafuan “Fiar” temi ba buat barak, fiar Osan, fiar apá, fiar doben, fiar rai-na’in, fiar governu, fiar sorte, fiar ema siik-na’in, fiar Maromak, nune’e ba oin.
Ha’u hanoin, fiar ida nune’e mak halo ema balun hanoin katak fiar Maromak ne’e hanesan de’it ho fiar ema fekit ka uma lisan, ka fahi ida ka fiar ha’u nia apá. Fiar ba Maromak hetan redusaun ba buat kualker liu-liu ba mós lisan (kultura). Nune’e ikus mai fiar Maromak sai la kle’an, no bele husik tiha fiar ne’e, hanesan husik kolega ka husik partidu ka uma-lisan. Redusaun ne’e hamosu ona buat ida naran “Relativismu”, katak atu fiar ka la fiar depende ha’u nia mood ka ha’u nia kakutak de’it, la depende ba Mistériu boot moris nian ne’ebé ninia hun iha Maromak. Fiar ida nune’e iha português hanaran “Crer” ou “Crença”, lian Indonezia dehan Percaya (kepercayaan).
Em vez de fé, hatudu fiar Exlusiva, absolutu ba de’it Maromak, hodi kautela ba perigu Relativismu. Tan ne’e mak ema la dehan, por exemplu: “Ha’u iha fé ba ha’u nia uma-lisan, iha fé ba partidu, rikosoin, doben, nst, maibé sim: Fé ba Na’i Maromak. Liafuan fé iha lian Indonezia katak iman, absoluta no sempre ba de’it Maromak.
Di’ak tebes se katóliku oan ka ema kualker hatene distingue ona liafuan rua ne’e ba ninia atitude tomak iha Maromak futar-oin, iha ema hotu no kriatura tomak nia leet, tanba kualidade Fé hahú hosi kompreensaun nune’e.
Vizita Amu Papa
La iha buat ida kmanek liu se la’os hahalok fó de’it. Ne’e doutrina fiar katólika kona ba domin, no karidade. Papa iha ninia otas no moras, hakarak fo ninia tempu no ninia-an mai haré Timor-oan sira. Ita Timor-oan fo ita nia tempu, no soin simu nia.
Biban di’ak tebes ita fó tributu ba ita nia belun peregrinu sira, nu’udar sagrada eskritura haruka, wee ka ai-han simples, uma ka mahon, assistênsia médika, transporte nesessária, orasaun no perdaun, Hasé no hamnasa ba malu, no seluk tan ne’ebé ita bele halo nu’udar peniténsia no liu-liu induljénsia pesoál.
Kompriende Kona-Ba Fé & Lisan
Hafoin vizita Santu Padre, ha’u hato’o doutrina kreda kona-ba oinsa ita kompreende fé no lisan (kultura). Oras ne’e, ita hakle’an fé katólika relasiona ho toman balu iha ita lisan, interkonektada ho mensajen “Que a vossa fé seja o vossa cultura”. Ha’u hahú ho liafuan sira ne’e: “siik ho destinu/sorte (inklui ta-bula, haré animal aten), hamulak ba mate klamar ka rai na’in ka beiala sira nia uma lisan (espiritismu), uza biru ka ai-kulit hodi hetan sorte inklui májiku ka feitikaria. Bele ka lae ? Tuir duni doutrina katólika ka lae ? Ne’e hotu kahur tan ho china nia “𝐹𝑒𝑛𝑔 𝑠ℎ𝑢𝑖, 𝑎𝑠𝑡𝑟𝑜𝑙𝑜𝑔𝑖𝑎 ℎ𝑜𝑟𝑜𝑠𝑐𝑜𝑝 𝑘𝑎 𝑧𝑜𝑑𝑖𝑎𝑐 𝑙𝑖𝑔𝑎 ℎ𝑜 𝑒𝑚𝑎 𝑖𝑑𝑎 𝑛𝑖𝑎 𝑓𝑢𝑡𝑢𝑟u 𝑘𝑎 𝑠𝑜𝑟𝑡𝑒”, tama iha ita nia vida lor-loron no dala wa’in halo konfuzaun.
Oinsa katóliku ida foti medida iha ninia hahalok relasiona ho buat hirak ne’ebé dala-wa’in haktuir iha lisan Timor ? Mai rona Maromak futar-lia iha Sagrada Eskritura ne’ebé igreja hatun iha katesiamu nu’udar doutrina.
Livru Deuterónimio 18,10-12: 𝑁𝑎̃𝑜 𝑝𝑒𝑟𝑚𝑖𝑡𝑎𝑚 𝑞𝑢𝑒 𝑠𝑒 𝑎𝑐ℎ𝑒 𝑎𝑙𝑔𝑢𝑒́𝑚 𝑛𝑜 𝑚𝑒𝑖𝑜 𝑑𝑒 𝑣𝑜𝑐𝑒̂𝑠 𝑞𝑢𝑒 𝑞𝑢𝑒𝑖𝑚𝑒 𝑒𝑚 𝑠𝑎𝑐𝑟𝑖𝑓𝑖́𝑐𝑖𝑜 𝑜 𝑠𝑒𝑢 𝑓𝑖𝑙ℎ𝑜 𝑜𝑢 𝑎 𝑠𝑢𝑎 𝑓𝑖𝑙ℎ𝑎; 𝑞𝑢𝑒 𝑝𝑟𝑎𝑡𝑖𝑞𝑢𝑒 𝑎𝑑𝑖𝑣𝑖𝑛ℎ𝑎𝑐̧𝑎̃𝑜, 𝑜𝑢 𝑠𝑒 𝑑𝑒𝑑𝑖𝑞𝑢𝑒 𝑎̀ 𝑚𝑎𝑔𝑖𝑎, 𝑜𝑢 𝑓𝑎𝑐̧𝑎 𝑝𝑟𝑒𝑠𝑠𝑎́𝑔𝑖𝑜𝑠, 𝑜𝑢 𝑝𝑟𝑎𝑡𝑖𝑞𝑢𝑒 𝑓𝑒𝑖𝑡𝑖𝑐̧𝑎𝑟𝑖𝑎. 𝑓𝑎𝑐̧𝑎 𝑒𝑛𝑐𝑎𝑛𝑡𝑎𝑚𝑒𝑛𝑡𝑜𝑠; 𝑞𝑢𝑒 𝑠𝑒𝑗𝑎 𝑚𝑒́𝑑𝑖𝑢𝑚, 𝑐𝑜𝑛𝑠𝑢𝑙𝑡𝑒 𝑜𝑠 𝑒𝑠𝑝𝑖́𝑟𝑖𝑡𝑜𝑠 𝑜𝑢 𝑐𝑜𝑛𝑠𝑢𝑙𝑡𝑒 𝑜𝑠 𝑚𝑜𝑟𝑡𝑜𝑠. 𝑂 𝑆𝑒𝑛ℎ𝑜𝑟 𝑡𝑒𝑚 𝑟𝑒𝑝𝑢𝑔𝑛𝑎̂𝑛𝑐𝑖𝑎 𝑝𝑜𝑟 𝑞𝑢𝑒𝑚 𝑝𝑟𝑎𝑡𝑖𝑐𝑎 𝑒𝑠𝑠𝑎𝑠 𝑐𝑜𝑖𝑠𝑎𝑠, 𝑒 𝑒́ 𝑝𝑜𝑟 𝑐𝑎𝑢𝑠𝑎 𝑑𝑒𝑠𝑠𝑎𝑠 𝑎𝑏𝑜𝑚𝑖𝑛𝑎𝑐̧𝑜̃𝑒𝑠 𝑞𝑢𝑒 𝑜 𝑆𝑒𝑛ℎ𝑜𝑟, 𝑜 𝑠𝑒𝑢 𝐷𝑒𝑢𝑠, 𝑣𝑎𝑖 𝑒𝑥𝑝𝑢𝑙𝑠𝑎𝑟 𝑎𝑞𝑢𝑒𝑙𝑎𝑠 𝑛𝑎𝑐̧𝑜̃𝑒𝑠 𝑑𝑎 𝑝𝑟𝑒𝑠𝑒𝑛𝑐̧𝑎 𝑑𝑒 𝑣𝑜𝑐𝑒̂𝑠.
Maromak konfirma ne’e mos liu hosi profeta Jeremias nia ibun (29, 8)” Basá, Na’i kbi’it tomak na’in Maromak Israel nian, dehan nune’e : keta husik profeta no matan dook sira lohi imi. Lalika fo atensaun ba mehi, ita-boot motiva sira atu halo, Jesus rasik hato’o sintese iha liafuan todan nune’e: “𝐻𝑎𝑑𝑜𝑚𝑖 𝑁𝑎’𝑖, 𝑜 𝑛𝑖𝑎 𝑀𝑎𝑟𝑜𝑚𝑎𝑘, ℎ𝑜 𝑜 𝑛𝑖𝑎 𝑓𝑢𝑎𝑛 𝑡𝑜𝑚𝑎𝑘 ℎ𝑜 𝑜 𝑛𝑖𝑎 𝑘𝑙𝑎𝑚𝑎𝑟 𝑡𝑜𝑚𝑎𝑘, 𝑛𝑜 ℎ𝑜 𝑜 𝑛𝑖𝑎 𝑚𝑎𝑡𝑒𝑛𝑒𝑘 𝑡𝑜𝑚𝑎𝑘.” (Mat 22:37).
Iha textu bibliku hotu, la iha leet ida ne’ebé fo biban ema fiar-na’in iha Kristu atu prátika fali májiko, matan-dook hodi siik ema ka destinu ruma, lia-na’in ko’alia ho espíritu ruma sa tan espíritu aat tuir feitiçaria, usa ai-kulit ka biru atu hetan sorte, inklui prátika sira hanesan Feng shui, zodiac, siik liman, Sdsb, no jogo oi-oin koko sorte ka destinu moris nian. Hirak ne’e hotu sei akaba ho insatisfasaun, husu beibeik vitima, la fiar iha an rasik, no aat liu mak lakon fiar iha Maromak kbiit-tomak na’in (omnipotente) no ninia Providênsia.
Nune’e Igreja KatóliKa hanorin iha katesismu: Nú, 2111: labele prátika superstisau,: la fo importânsia ba Maromak maibé ba fali magia ka buat lulik seluk ruma. Nú.2115: Maromak bele revela futuru liu hosi ninia profeta ka santu ruma. Maibé sempre Maromak nia Providênsia (graça sira) mak boot liu no importante liu.
Ema labele monu ba imprevidensia. Nú. 2116: Tenki rejeita forma hotu-hotu siik nian (adivinhasaun): rekursu ba satanás ka espíritu aat, bolu ba matebean ruma ka prátika sira ne’ebé halo ema hanoin katak ho buat nune’e, sira bele ‘loke segredu’ futuru nian (cf Deut 18,10; Jer 29,8); konsulta horoskop, astrologia, haré no siik liman, interpreta sinal ruma ka orakel (konsulta ho espíritu ka mate klamar), paranormál no husu mediasaun.
Hirak ne’e hotu haksumik hakarak atu ita ukun fali tempu, história no ikus mai ukun ema; nune’e mós hanoin atu dada kbiit mágiku ka espíritu nakukun nian. Ne’e hotu kontráriu ho onra no hamta’uk domin nian be ita fó de’it ba Maromak.
Nú. 2117. Prátika hotu magia nian no feitizmu ne’ebé ema halo hodi uza kbiit sira ne’e atu serví fali nia-an ka nia aproveita hodi hetan kbiit sobrenatural atu domina fali ema seluk – biar atu fó saùde di’ak ba ema karik mós – kontra tebes virtude Religiaun kona-ba adora Maromak mesak ida de’it. Hahalok hirak ne’e sei condenadu liután wainhira ema ida halo atu fó terus no desastre ba ema seluk, no mos wainhira husu tan fali kbiit espíritu aat nian.
Nune’e mos ema uza ai kulit ka biru, labele hetan fatin iha moris sarani. espiritismu dala-wa’in hatalin ho hahalok siik sasán ou hahalok májiku; tanba ne’e Inan Santa Kreda fo hanoin ho sériu atu ninia oan sira kuidadu ho buat nune’e. Rekurco ba aimoruk tradisional labele lejítima fali hahalok bolu kbiit aat nian no explora ema nia fiar.
Respeita ba toman hamulak tradisional, kuta ho malusbeen no seluk tan labele sai toman májiku nian. Ema presiza lori buat hotu ba de’it Maromak (presta culto só para o Senhor, nosso Deus). Kbiit seluk la iha ninia folin.
Lia Taka
Ha’u fiar katak ema balun lakohi simu doutrina nune’e, tamba hanoin katak sira nia toman ne’e hahú lakon no la benefisia ona ba sira. Maibé katolisidade la depende ba ema ida simu ka lae, gosta ka la gosta; maibé sim katak ema haka’as-an ho badinas hodi konfia (dependênsia) ba Jesus Kristu nia graça, Kristu nia hakarak ne’ebé ita hanaran Providênsia divina. Buat hotu ne’ebé la tuir Kristu, labele hetan fatin iha lisan katólika.
Jornalista : Ekipa Kobertura