TL Nia Adezaun Ba ASEAN Nu’udar Sentidu Gratidaun & Determinasaun

Imagen : Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão iha Jakarta, Repúblika Indonézia (RI), kinta (11/12/2025). Foto : Média PM
SAP News TL, Jakarta : Durante vizita sekretariadu ASEAN, Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão afirma, integrasaun Timor-Leste (TL) iha Association of Southeast Asian Nations (ASEAN) ho sentidu haraik-an, gratidaun no determinasaun.
âððð ðððŠð ð¢ð¡ð ððððð ð¡ðš ð¬ðð§ðð¢ðð® ð¡ðð«ðð¢ð€-ðð§, ð ð«ððð¢ððð®ð§ ð§ðš ððððð«ðŠð¢ð§ðð¬ðð®ð§,â dehan Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão iha Jakarta, Repúblika Indonézia (RI), kinta (11/12/2025). Sita média PM
Tanba neâe ohin hanesan onra ida bele mai iha-neâe, nuâudár Xefe Governu Timor-Leste bá dala uluk vizita Sekretariadu ASEAN dezde integrasaun bá ASEAN.
Bá povu Timor-Leste, adezaun bá ASEAN nuâudár realizasaun bá mehi neâebé iha kleur ona. Ida-ne’e mós hanesan afirmasaun maka’as ida bá povu neâe nia viajen nu’udár nasaun, hosi reziliénsia no determinasaun, bá esperansa no promesa.
Primeiru-Ministru fahe Timor-Leste nia perspetiva kona-bá responsabilidade no oportunidade sira neâebé membru ASEAN aprezenta.
Xefe Governu neâe laiha dúvida, katak iha dékada sira tuir-mai, istoriadór no komentadór futuru sira sei deskreve Timor-Leste nia adezaun bá ASEAN nuâudár momentu pivotal ida iha dezenvolvimentu TL nian.
Momentu pivotal ida ne’ebé muda povu nia matan hosi pasadu sira neâebé difÃsil, hodi hateke bá liur no rekoñese katak povu Timor-Leste neâe parte ida hosi totál ida ne’ebé boâot liu. TL nia viajen bá momentu importante ida-ne’e naruk no dala barak mesak.
Portugés sira toâo iha tinan 1515. Iha sékulu barak nia laran, ukun koloniál define TL nian fatin iha mundu. Iha tinan 1975, bainhira Portugál husik nia kolónia sira, timoroan sira deklara independénsia.
âððâð® ð¥ð¢ððð«ð ð¢ðð-ð§ð¢ð ððšð«ð¬ð ð«ðð³ð¢ð¬ððÌð§ð¬ð¢ð ð¬ð¢ð«ð ð¢ð¡ð ððšð¡ðš ð§ðš ð¯ðð¥ð ð¬ð¢ð«ð ð¢ðð-ð§ð¢ð ð«ðð¢ð§ ð§ð¢ðð§, ððð¥ð ððð«ðð€ ð€ðšâð-ðð§ ð¡ðšð¬ð¢ ðŠð®ð§ðð®, ðŠðð¢ððÌ ð§ð®ð§ð€ð ð¡ðšð¬ð¢ ð€ðšð§ð¯ð¢ð€ð¬ðð®ð§ ð€ðððð€ ðð®ððšððððð«ðŠð¢ð§ðð¬ðð®ð§ ðŠðð€ ð¢ðð-ð§ð¢ð ðð¢ð«ðð¢ðð®. ðð®ð«ðð§ðð ððÌð€ððð ððð«ðð€ ððŠð¢ ð¬ðð§ðð ð¡ðð¥ð®ð¡ð ðð¢ð¡ð,â PM Xanana hateten.
Depois Krize Finanseira Aziátika hamosu movimentu polÃtiku Reformasi ne’ebé oferese esperansa bá povu Timor-Leste. Iha inÃsiu tinan 1999, Prezidente Indonézia foun, B.J. Habibie, aseita atu husik timoroan sira vota bá sira-nia futuru.
Iha Agostu 1999, Timoroan sira ho aten-barani ezerse direitu bá autodeterminasaun no vota ho maioria boâot bá independénsia.
Iha loron 20 Maiu 2002, Repúblika Demokrátika Timor-Leste moris filafali nuâudár nasaun independente no soberanu.
Hori uluk kedas, Timoroan sira komprende katak Timor-Leste nasaun kiâik nia susesu depende bá amizade no kooperasaun iha rejiaun neâe nia laran.
âððŠð¢ ððšÌ ð©ð«ð¢ðšð«ð¢ðððð ððÌ ð«ðð€ðšð§ð¬ð¢ð¥ð¢ðð¬ðð®ð§ ð¡ðš ðð§ððšð§ðÌð³ð¢ð. ððŠð¢ ð€ðšðŠð©ð«ðð§ðð ð€ðððð€ ð¢ð§ððð©ðð§ððÌð§ð¬ð¢ð, ð§ð’ðððÌ ð§ðð€ðšð§ð® ð¡ðš ð¥ðð«ðð§-ðŠðšð«ðð¬ ð§ðš ð¥ðð«ðð§-ðŠðšð«ðð¬, ð¬ðð¢ ð¥ð ððšÌ ðð¬ðððð¢ð¥ð¢ðððð ð€ð ðšð©ðšð«ðð®ð§ð¢ðððð ððÌ ððŠð¢ ð§ð¢ð ð©ðšð¯ð®. ððŠð¢ ð€ðšðŠð©ð«ðð§ðð ð€ðððð€ ð¢ð¡ð ððððšð«ðŠðð¬ð¢ ð§ð¢ð ð¥ðð«ðð§, ððŠð ðð§ððšð§ðÌð³ð¢ð ð¬ð¢ð«ð ðŠðšÌð¬ ðŠðšð«ð¢ð¬ ð¢ð¡ð ð©ðð«ð¢Ìðšðð® ð¢ðð ð§ð’ðððÌ ð§ðð€ðšð§ð® ð¡ðš ð©ðð«ðð®ð«ððð¬ðð®ð§ ð§ðš ðð®ð€ð ðð®ðð®ð«ð® ð¢ðð ð§ð’ðððÌ ð£ð®ð¬ðð® ð§ðš ðððŠðšð€ð«ðÌðð¢ð€ð® ð¥ð¢ð®. ððððšð«ðŠðð¬ð¢ ððšÌ ðŠðð¢ ððŠð¢ ð¬ðð§ðð¢ðð® ð¬ðšð¥ð¢ððð«ð¢ððððð ð§ðâðððÌ ð£ðð§ð®ð¢Ìð§ð® ð¡ðš ð©ðšð¯ð® ðð§ððšð§ðÌð³ð¢ð,â Xanana Gusmão subliña.
Tan neÊŒe, duké monu bá pasadu, Timoroan sira deside atu hateke ba oin. Povu TL rekoñese ninia istória ketak, no fahe, depois avansa hamutuk iha parseria ida ne’ebé bazeia bá respeitu, kooperasaun no interese mútuo sira.
Rekonsiliasaun ho Indonézia permite nasaun foun neâe atu harii futuru hamutuk ho viziñu boot liu lahó tauk ka
âððð-ð§ð’ð ðŠðð€ð ð¬ðð¬ð¢ð§ ððÌ ð¬ð®ð¬ðð¬ð® ð¡ðšð¬ð¢ ððŠð¢-ð§ð¢ð ð©ðð«ð¬ðð«ð¢ð ð€ðððð€ ð¡ð’ð® ð§ð¢ð ððð¥ð®ð§ ððšððð§, ðð«ðð³ð¢ððð§ðð ððð¡ð®ð¥ð®ð€ ð§ð’ðððÌ ðð¥ðð¢ðð® ðð¢ð«ððððŠðð§ðð ð¡ðšð¬ð¢ ðð§ððšð§ðÌð³ð¢ð, ðð®ð¬ð¢ð¥ðš ðððŠððð§ð ðð®ðð¡ðšð²ðšð§ðš, ðŠðð€ð ðð§ð€ðšð«ðð£ð ð®ð¥ð®ð€ ððŠð¢ ððð® ðð©ð¥ð¢ð€ð ððÌ ðððð³ðð®ð§ ððÌ ððððð ð¢ð¡ð ðððð. ðð¡ð¢ð§ ð¥ðšð«ðšð§, ð«ðð¥ðð¬ðð®ð§ ðŠððð¢ð§ ð§ðš ððŠð¢ð³ððð ðð§ðð«ð ðð§ððšð§ðÌð³ð¢ð ð§ðš ðð¢ðŠðšð«-ððð¬ðð ð§ð®âð®ððÌð« ðð³ððŠð©ð¥ð® ð«ðð€ðšð§ð¬ð¢ð¥ð¢ðð¬ðð®ð§ ð¥ðšð¥ðšðšð¬ â ð¢ðð ð§ðâðððÌ ððŠð¢ ðð¢ðð« ððšÌ ðŠðšððð¥ð® ð¢ðð, ð¥ðâðšÌð¬ ððâð¢ð ððÌ ð¢ðð-ð§ð¢ð ð«ðð£ð¢ðð®ð§, ðŠðð¢ððÌ ðð ðŠð®ð§ðð® ððšðŠðð€,â nia hatutan.
Realizasaun bá Timor-Leste nia mehi kleur ona atu adere bá ASEAN lori responsabilidade no oportunidade sira. Nuâudár membru ASEAN, TL iha responsabilidade atu respeita no adota valór prinsipál sira ASEAN nian.
Hirak-ne’e inklui:
â¢ððšðšð©ðð«ðð¬ðð®ð§ ð©ðð¬ð¢Ìðð¢ð€ð
⢠ððð¬ð©ðð¢ðð® ðð ð¬ðšððð«ðð§ð¢ð
⢠ðð§ð¢ðððð ð¢ð¡ð ðð¢ð¯ðð«ð¬ð¢ðððð
⢠ððšð¥ð¢ððð«ð¢ððððð ð«ðð£ð¢ðšð§ðÌð¥
⢠ððð¬ð©ðšð§ð¬ððð¢ð¥ð¢ðððð ð€ðšð¥ððð¢ð¯ð ððÌ ð¡ðð¬ð’ð ðððŠð ð«ðð£ð¢ðšð§ðÌð¥
⢠ððšð¯ðð«ð§ðð¬ðð®ð§ ðð¢âðð€, ð§ðš
⢠ðð«ð¢ð§ð¬ð¢Ìð©ð¢ð® ð¬ð¢ð«ð ðððŠðšð€ð«ðð¬ð¢ð ð§ð¢ðð§, ð«ðð¬ð©ðð¢ðð® ððÌ ð¥ð¢ððð«ðððð ðð®ð§ðððŠðð§ððÌð¥ ð¬ð¢ð«ð, ð©ð«ðšðŠðšð¬ðð®ð§ ð§ðš ð©ð«ðšððð¬ðð®ð§ ððÌ ðð¢ð«ðð¢ðð®ð¬ ð®ðŠðð§ð®ð¬ ð§ðš ð¬ðð§ðð«ðð¥ð¢ðððð ððððð ð§ð¢ðð§.
Ba Timor-Leste, hirak neâe laâós ideál abstratu. Sira reflete Timoroan sira-nia esperiénsia moris nu’udár nasaun ida â luta, rekonsiliasaun no harii nasaun. No agora, nuâudár membru ASEAN nian, iha responsabilidade atu garante katak ideál no valór sira-neâe reflete iha lei sira, polÃtika no instituisaun sira.
âðð®âð®ððð« ðð«ð¢ðŠðð¢ð«ð®-ðð¢ð§ð¢ð¬ðð«ð®, ð¡ðâð® ðŠðð€ ð¥ð¢ððð«ð ð«ðððšð«ðŠð ð¬ð¢ð«ð ð§ðâðððÌ ððð§ð€ð ð¡ðð¥ðš ððð® ð ðð«ðð§ðð ð¢ðð-ð§ð¢ð ð¢ð§ððð ð«ðð¬ðð®ð§ ððšðŠðð€ ð¢ð¡ð ððððð. ððð ðððšðð ðšð§ð ðð©ð«ðšð¬ð¢ðŠðð¬ðð®ð§ âð ðšð¯ðð«ð§ð® ððšðŠðð€â ððÌ ð¢ðð-ð§ð¢ð ð©ðð«ðð¢ð¬ð¢ð©ðð¬ðð®ð§ ð¢ð¡ð ððððð ð¡ðšðð¢ ð¡ðð¥ðš ð¢ðð-ð§ðâð ð¬ðð¢ ð«ðð¬ð©ðšð§ð¬ððð¢ð¥ð¢ðððð ð ðšð¯ðð«ð§ð® ððšðŠðð€ ð§ð¢ðð§ â ð¥ðâðšÌð¬ ðŠð¢ð§ð¢ð¬ððÌð«ð¢ð® ð¢ðð ððâð¢ð. ððŠð©ðšð«ððð§ðð, ð¢ðð-ð§ð¢ð ð ðšð¯ðð«ð§ð® ð€ðšð§ð¬ð¢ððð«ð ð€ðððð€ ð©ðð«ðð¢ð¬ð¢ð©ðð¬ðð®ð§ ð¢ð¡ð ðð¬ðð«ð®ðð®ð«ð ð§ðš ðð§ð€ðšð§ðð«ð® ð¬ð¢ð«ð ððððð ð§ð¢ðð§ ð¥ðâðšÌð¬ ððð¬ð©ðð³ð ð¢ðð â ð§ðâð ð¢ð§ð¯ðð¬ðð¢ðŠðð§ðð® ð¢ðð ð¢ð¡ð ð¢ðð-ð§ð¢ð ð«ðð¢ð§ ð§ðš ð¢ðð-ð§ð¢ð ð«ðð£ð¢ðð®ð§ ð§ð¢ð ðð®ðð®ð«ð®,â PM Xanana afirma.
TL servisu hamutuk ho Sekretariadu ASEAN no Estadu-membru sira ASEAN nian atu kumpre kompromisu hotu-hotu hafoin adezaun no hamutuk ho akordu ekonómiku sira ASEAN nian.
Governu TL sei hametin lei nasionál sira, regulamentu sira, no instituisaun sira hodi asegura integrasaun ne’ebé di’ak iha pilár tolu ASEAN nian hotu â PolÃtika-Seguransa, Ekonómiku no Sósio-Kulturál.
Governu TL moderniza hela ninia sistema alfándega sira no rasionaliza regras no padraun sira komérsiu no investimentu nian.
TL mós konxiente katak adezaun bá ASEAN lori ho nia responsabilidade atu kontribui ho pozitivu bá solidariedade rejionál. Laâós ona Timor-Leste hamriik mesak â agora halo parte iha arkitetura polÃtika no ekonómika rejionál. ASEAN kria espasu bá diálogu, konfiansa no amizade entre lÃder sira no entre nasaun sira.
Timor-Leste agora iha responsabilidade atu kontribui ho signifikativu bá diálogu neâe, hodi harii relasaun neâebé metin liu-tán iha rejiaun neâe no fó apoiu bá harii konfiansa no dame.
âððð§ðð¬ðð§ ð©ðð«ðð ð¢ðð ð¡ðšð¬ð¢ ð€ðšðŠð©ð«ðšðŠð¢ð¬ð® ð¢ðð-ð§ð’ð, ð¢ð¡ð ðððð ð¡ð’ð® ð¡ðð¢ð§ ððð® ððð¥ð ð¯ð¢ð³ð¢ðð ðŠðð¢ðšð«ð¢ð ð§ðð¬ðð®ð§ ð¬ð¢ð«ð ððððð ð§ð¢ðð§ ð¡ðšðð¢ ð¡ððŠððð¢ð§ ð¥ðð¬ð® ð¬ð¢ð«ð ððŠð¢ð³ððð ð§ð¢ðð§ ð§ðš ð©ð«ðšð ð«ðð¬ð® ð¢ð§ððð ð«ðð¬ðð®ð§ ð§ðš ð€ðšðšð©ðð«ðð¬ðð®ð§ ð«ðð£ð¢ðšð§ðÌð¥. ððð§ðð¬ðð§ ðððð³ðð®ð§ ððÌ ððððð ð€ð«ð¢ð ð«ðð¬ð©ðšð§ð¬ððð¢ð¥ð¢ðððð, ð¢ðð-ð§ðâð ðŠðšÌð¬ ðð©ð«ðð³ðð§ðð ðšð©ðšð«ðð®ð§ð¢ðððð ððšðšð ðð ð¢ðð-ð§ð¢ð ð«ðð¢ð§. ððð«ð¢ð ððð® ððÌ ð¢ðð-ð§ð¢ð ðððð³ðð®ð§ ððÌ ððððð, ðð¢ðŠðšð«-ððð¬ðð ðšð«ðð¬ ð§ðâð ð¡ðð¥ðš ð©ðð«ðð ð¢ð¡ð ð€ðšðŠð®ð§ð¢ðððð ð«ðð£ð¢ðšð§ðÌð¥ ð¢ðð ð§ðâðððÌ ðð¢ð§ðÌðŠð¢ð€ð® ð§ðš ð¢ð§ðšð¯ððð¢ð¯ð® ð¡ðš ððŠð ð¥ð¢ð® ðŠð¢ð¥ð¥ðð®ð§ ððð,â Xanana Gusmão hateten tán.
Integrasaun ho ekonomia ASEAN nian sei fó oportunidade boot bá povu TL, hodi apoia investimentu, dezenvolvimentu no kriasaun empregu. Ida-ne’e sei ajuda hodi diversifika ekonomia no fornese ideia no inspirasaun bá joven sira no negósiu sira.
Liu 60% hosi Timor-oan sira ho idade menus hosi tinan 30, no sira-nia futuru sei forma beibeik hosi ASEAN nia rede rejionál neâebé luan ba edukasaun, oportunidade serbisu no inovasaun. Joven sira sei hetan benefÃsiu hosi inisiativa sira ASEAN nian hodi aselera konetividade dijitál, kapasitasaun no partisipasaun iha ekonomia dijitál.
Adezaun bá ASEAN mós fó konfiansa bá investidór potensiál sira. Ida-ne’e fó sinál katak Timor-Leste tama ona bá nia rejiaun no aliña ona ho nia regra no norma sira. Nia koloka Timor-Leste atu sai sentru xave bá enerjia no mineiru iha Sudeste Aziátiku.
TL riku ho rekursu jeolójiku sira, tantu iha rai-maran no iha tasi-laran, no iha kompromisu atu dezenvolve sira hodi fornese fundasaun ida ne’ebé metin bá TL nia futuru ekonómiku.
Fundasaun bá dezenvolvimentu indústria enerjia no minerál sira maka sentru petrolÃferu ida iha parte kosta súl ne’ebé koñesidu hanesan projetu Tasi Mane. Ida-ne’e sei metin iha dezenvolvimentu Greater Sunrise nian â ida husi kampu gás ne’ebé seidauk dezenvolve ne’ebé iha valór liu iha rejiaun neâe.
Governu TL iha konfiansa katak adezaun bá ASEAN no integrasaun iha rejiaun sei apoia dezenvolvimentu projetu Tasi Mane. Hanesan mós ho enerjia no minerál sira, Timor-Leste harii hela indústria turizmu ida. Timor-Leste hetan bensaun ho tasi-ibun tropikál sira no ambiente tasi nian ne’ebé riku ho biodiversidade. TL iha beleza boot iha ninia foho sira no patrimóniu, istória no kultura ne’ebé kleâan.
Interkonetividade ne’ebé di’ak liu ne’ebé povu goza iha ASEAN tomak haburas daudaun indústria turizmu no hakarak asegura katak ida-ne’e kria empregu bá ema Timoroan sira no harii relasaun no ligasaun sira ho viziñu sira ASEAN nian.
âððâð® ð¡ð®ð¬ð® ððÌ ð¢ðð-ððšðšð ð¬ð¢ð«ð ð¡ðšðð® ððð® ð¯ð¢ð³ð¢ðð ðð¢ðŠðšð«-ððð¬ðð ð¢ð¡ð ð§ðâðððÌ ð¡ðâð® ð¡ðððð§ð ð€ðððð€ ð¢ðð-ððšðšð ð¬ð¢ð«ð ð¬ðð¢ ð¬ð¢ðŠð® ð¡ðš ð¥ðð«ðð§-ðŠðð§ðð¬ ððððð¬. ðð¢ðŠðšð«-ððð¬ðð ðŠðšÌð¬ ð¡ðð€ð®ðð€ ðšð©ðšð«ðð®ð§ð¢ðððð ð§ðâðððÌ ððððð ððšð«ð§ðð¬ð ð¡ðšðð¢ ð¢ð§ð¯ðšð¥ð¯ð ð€ðšð¥ððð¢ð¯ððŠðð§ðð ð¢ð¡ð ðððŠð©ð® ðŠð®ððð§ð¬ð ð§ðš ð¢ð§ð¬ðð«ððð³ð ð¢ðð-ð§ðâð,â nia husu.
Iha mundu ida neâebé nakfera â ho konflitu no deskonfiansa neâebé buras â ASEAN opera ho konviksaun katak kooperasaun internasionál importante nafatin.
Iha kompromisu hamutuk bá sentralidade ASEAN nian, TL iha benefÃsiu solidariedade rejionál no apoiu no respeitu mútuo.
Iha tempu hanesan, TL rekoñese katak solidariedade ida-ne’e hetan hela teste. Klaru, ema hotu preokupa ho funu ne’ebé hafoun iha fronteira Kamboja-Tailándia. Maski iha Akordu Dame Kuala Lumpur nian iha Outubru 2025, dame hatudu frájil. Iha momentu sira hanesan neâe, prinsÃpiu prinsipál sira ASEAN nian tenke orienta ninia membru sira.
âððŠð¢ ð¡ð®ð¬ð® ððÌ ð ðšð¯ðð«ð§ð® ð«ð®ð ððð® ðð³ðð«ð¬ð ð«ðð¬ðð«ð¢ð¬ðð®ð§ ðŠðÌð¬ð¢ðŠð® ð§ðš ðð¢ð¥ð ððð¥ð¢ ððÌ ðð¢ðÌð¥ðšð ð® ð¥ð¢ð®ð¡ðšð¬ð¢ ð€ðð§ðÌð¥ ðð¢ð¥ðððð«ðÌð¥ ð¬ð¢ð«ð ð§ð’ðððÌ ðð³ð¢ð¬ðð ð§ðš ðŠðð€ðð§ð¢ð³ðŠð® ð¬ð¢ð«ð ððððð ð§ð¢ðð§, ð€ðšð§ð¬ð¢ð¬ððð§ðð ð¡ðš ððð«ðð ððððð ð§ð¢ðð§ ð§ðš ðð«ððððð® ððŠð¢ð³ððð ð§ðš ððšðšð©ðð«ðð¬ðð®ð§ ð§ð¢ðð§,â nia hateten tán.
PM Xanana alerta katak, prioridade imediata tenke proteje ema sivÃl sira no prevene dezlokasaun sira seluk, enkuantu kria espasu bá diálogu no diplomasia. Rejiaun neâe labele permite atu disputa ida-ne’e sai kleâan liután ka atu ida-ne’e desvia ninia ema sira hosi ajenda integrasaun, dezenvolvimentu no estabilidade ne’ebé fahe.
Tanba neâe mak ASEAN tenke metin no proativu nafatin. ASEAN tenke halo buat hotu ne’ebé nia bele atu apoia esforsu sira ne’ebé efetivu iha de-eskalasaun no akordu negosiadu ida ne’ebé fornese fundasaun ida ba dame ba tempu naruk.
Nuâudár ASEAN serbisu atu kaer metin estabilidade no progresu, Timor-Leste hahú nia kapÃtulu foun nuâudár membru famÃlia nian.
Bá ASEAN, TL hein katak ninia adezaun lori jerasaun foun no istória foun, reforsa sentidu kompartilladu kona-bá objetivu no unidade. Istória TL hanorin ona katak laiha nasaun ida neâebé kiâik liu atu halo diferensa, atu tane aas dignidade, justisa no direitu atu moris iha dame nia laran.
Hodi simu Timor-Leste durante tempu inserteza no konflitu globál, ASEAN hatudu ona ba mundu katak solidariedade makaâas liu duke divizaun. Mai hotu-hotu kontinua hamriik hamutuk bá unidade, ba kooperasaun no ba dame.
Iha oportunidade neâe mós PM Xanana hatoâo sentiment tristeza neâebé kleâan bá inundasaun no rai-halai neâebé estraga tebes iha Aceh, Sumatra Norte no Sumatra Osidentál no ba inundasaun makaâas neâebé afeta parte sira seluk iha Indonézia.
âððšð«ð¢ ððšð¯ðð«ð§ð® ð§ðš ððšð¯ð® ðð¢ðŠðšð«-ððð¬ðð ð§ð¢ð ð§ðð«ðð§, ð¡ðâð® ð¡ðððšâðš ððŠð¢-ð§ð¢ð ð¬ðð§ðð¢ðð® ð€ðšð§ððšð¥ðÌð§ð¬ð¢ð ððÌ ððŠð ð¡ðšðð® ð§ðâðððÌ ð¥ðð€ðšð§ ððŠð ð§ðâðððÌ ð¬ð¢ð«ð ð¡ðððšðŠð¢ ð§ðš ððŠð¢-ð§ð¢ð ð¬ð¢ðŠð©ððð¢ð ðð ðððŠð¢Ìð¥ð¢ð ð¬ð¢ð«ð ð§ðâðððÌ ððð³ð¥ðšð€ððð®. ðð¡ð ðððŠð©ð® ðð«ð¢ð¬ððð³ð ð¢ðð ð§ðâð ðð¢ðŠðšð«-ððð¬ðð ð¡ððŠð«ð¢ð¢ð€ ð¡ððŠð®ðð®ð€ ð¡ðš ðð§ððšð§ðÌð³ð¢ð ð§ðš ð¡ððŠð®ðð®ð€ ð¡ðš ð€ðšðŠð®ð§ð¢ðððð ð¬ð¢ð«ð ð§ðâðððÌ ð¡ðð¬ðšð«ð® ð¢ðŠð©ðð€ðð® ð¡ð®ð¬ð¢ ðð«ðð£ðÌðð¢ð ð¢ðð ð§ðâð,â PM Xanana hatoâo solidariedade.
Iha fatin hanesan Sekretáriu-Jerál ASEAN, Dr. Kao Kim Hourn subliña Timor-Leste nia papél importante no kompromisu metin bá harii no integrasaun Komunidade ASEAN nian.
Sekretáriu-Jerál Dr. Kao reafirma kontinuasaun Sekretariadu ASEAN nian bá Timor-Leste iha nia integrasaun tomak iha ASEAN.


