Dalan Ba Quaresma, Leão XIV : “Tempo Conversão, Rona, Jejum & Hamutuk”.

Imajem : Papa Leão XIV. Foto : Vatican News

Sapnews Pro : Santo Padre Leo XIV nia mensajen kuarezma 2026 nian ba sarani tomak iha mundu rai-klaran katak “Rona & Jejum, Quaresma Nudar Tempo Conversão Nian”.

Maun-alin no bin feton sira!

Quaresma mak tempo nebé Igreja, ho fuan inan nian, bolu ita hotu atu tau fila fali iha centro Maromak nia Mistério iha ita nia moris, atu ita nia fiar hetan impuso foun no fuan la bele lakon nia força entre inquietação no distração sira iha moris lor-loron nian.

Dalan sira hotu ba conversão nian hahú, wainhira ita husik ita nia a’an atu Liafuan manán ita no ita simu ho espírito haraik a’an nian. Iha vínculo entre dom Maromak nia Futar liafuan, no hospitalidade nebé ita oferece no transformação nebe Nia realiza iha ita. Tamba ne’e, itenerário quaresmal sai nudar ocasião furak ida atu rona Na’i nia lian no hafoun hikas decisão hodi tuir Cristo, la’o hamutuk ho Nia sa’e ba Jerusalém, iha nebé Nia realiza mistério terus nian, mate no moris hi’as.

Rona

Iha tinan ida ne’e ha’u hakarak tebes bolu atenção, uluk knanain kona ba importância fo fatin ba Liafuan liuhusi Rona, nune’e mos disponibilidade atu rona nebé sai sinal dahuluk nian hodi hatudu hakarak diak hodi tama iha relação ho ema seluk.

Maromak rasik, hatudu Nia a’an ba Moisés iha ai nebé ahi lakan, hatudu katak rona ne’e característica distintiva (marcante) husi nia a’an rasik “hau hare duni hau nia povo nia susar iha Egipto no hau rona sira nia hakilar” (Ex 3,7). Rona lian halerik (hakilar) husi ema sira be ema hanehan mak sai história dahuluk libertação nian, iha nebé Maromak halo Moises hola parte, hodi haruka nia ba loke dalan salvação ba nia oan sira hodi lori sira sai husi escravidão.

Imajem : Komunikadu Imprensa

Maromak ida nebé halo ita hola parte, no ohin, mai to’o ita hodi hola parte mos iha ita ho hanoin sira katak sei book mos nia fuan. Tamba ne’e, rona Liafuan iha liturgia hanorin ita ba rona ida nebé los liu no realidade: entre lian anin sira barak nebe la’o liu husi ita nia moris pessoal no social, Sagrada Escritura halo ita hatene reconhece realidade sira nebé mai husi terus no injustiça, atu sira la bele hela sem resposta ruma.

Tama iha realidade interior ida ne’e hodi loke a’an ba ema seluk (recetividade) katak husik ita nia a’an atu ohin Maromak hanorin ita atu RONA hanesan Nia, to’o reconhece katak “ema kiak sira nia condição representa halerik sira, nebé iha história humanidade, nebe husi loron ba loron husu (interpela) ba ita nia moris, ita nia sociedade, sistema política, económico no liliu ba Igreja¹.

Jejum

Se Quaresma ne’e tempo atu rona, Jejum constitui prática concreta ida dispõe acolhimento Maromak nia Liafuan. Los duni katak, abstinência ba aihan sira nudar exercicio ascético mais antigo nebé la bele troka (insubstituivel) iha dalan conversão nian.

Iha ne’e mak ita nia isin hola parte hodi sente kona ba “hamlaha” no buat sá mak essencial los atu ita bele moris. Tan ne’e precisa atu dicerne no ordena “apetites” sira, atu mantem vigilante hamlaha no hamrok ba justiça, hatahan a’an hodi hanorin nia no ikus mai bele sai nudar oração ida no responsabilidade ba maluk sira.

Santo Agostinho, ho sensibilidade espiritual, husik atu hare tentação entre tempo presente no realização futura liuhusi tau-matan ba fuan, wainhira observa: “moris iha rai ida ne’e cabe ba ema atu iha hamlaha no hamrok ba justiça, maibe atu habosu ne’e pertence ba vida seluk ida.

Anjo sira habosu-an ho pão, ho aihan ida ne’e. Enquanto ema sira wainhira sente hamlaha, inclinado ba nia hakarak rasik. Inclinação ba hakarak ida ne’e hakledik a’an iha klamar (alma), aumenta nia capacidade”. Iha sentido ida ne’e, ita comprende jejum permite ita atu la’os deit haré ba questão disciplina ou desejo, maibe purifica no halo nia sai livre, maibe mos hatutan nia atu fila ba Maromak no orienta nia hodi halo diak.

Ho nune’e, atu jejum conserva nia autenticidade evangélica no evita tentação fuan loko a’an nian, tenke moris nafatin iha fé no humildade. Nia exige atu hakesi a’an metin iha comunhão ho Na’i, tan “la jejum lolós ne’e hanesan la hatene habosu a’an ho Maromak nia Liafuan”. Nudar sinal visível ba ita nia comprimisso interior ho tulun Maromak nia graça ita bele hadok a’an husi pecado no buat at, jejum tenke inclui mos formas sira seluk nebe dala ruma halo ita sente hakmatek ona ho ita nia vida, pois “moris simples deit (austeridade) halo ita forte no autenticada iha vida crista”.

Tan ne’e, hau hakarak tebes convida ita hotu atu halo abstinência ida ho concreta no dala barak liu la hetan apreciação, katak abstinência husi liafuan sira nebe dala barak ofende no hakanek ita nia maluk. Mai ita hahú husi desarma liafuan sira, renuncia liafuan nebé kroat, husi julga ema seluk, koalia a’at ba ema ruma nebe ausente no la bele defende nia a’an husi lia-bosok sira.

Mai ita esforço a’an hodi aprende sukat ita nia liafuan sira no cultiva laran diak sira: iha familia, entre belun sira, iha serviço fatin, iha rede social, iha debate público, iha meios comunicação social, iha comunidade cristã. Nune’e, liafuan ódio sira bele fo fatin ba liafuan esperança no paz.

Hamutuk

Ikus mai, Quaresma hatudu sai dimensão comunitária hodi rona Liafuan sira no prática iha jejum. Escritura fo hanoin hahalok ida ne’e ho maneira oi-oin. Exemplo, hanesan profeta Neemias haktuir wainhira povo halibur hamutuk hodi rona leitura iha público husi livro Lei nian no prática jejum, sira hakbesik a’an ba confissão ho fiar no adoração no ikus mai hafoun aliança ho Maromak (cf. Ne 9, 1-3).

Nune’e mos iha ita nia paróquia, família, grupos categoriais, comunidade religiosa hetan bolu atu hala’o tempo Quaresma ida ne’e nudar “caminho partilhado” iha nebé rona Maromak nia Liafuan, atu ema kiak sira nia hakilar iha rai ne’e, bele sai forma de vida comum ida no jejum tulun atu bele sai arrependimento nebé lolós.

Iha contexto ida ne’e, conversão la’os deit conciência ema ida idak nian, maibe hola parte iha modo de relacionamento, husi qualidade do diálogo, capacidade atu husik ita nia a’an, atu realidade husu nafatin mai ita no reconhece realidade sira husi ita nia hakarak nebe lolós iha ita nia comunidade eclesiástica, nune’e mos iha humanidade nebe iha necessidade ba justiça no reconciliação.

Maun alin no bin feton sira

Ita husu graça Quaresma ida ne’e atu ita nia tilun rona nafatin Maromak no ema sira nebe ikus liu. Ita husu kbiit atu jejum husi ita nia liafuan sira, hamenos liafuan sira nebé hakanek no li-liu haburas espaço ba ema seluk nia lian. Mai ita hotu serviço hamutuk atu ita nia comunidade bele sai fatin ba ema sira nebe halerik, sira nebé sofre bele hetan fatin consolação, nune’e bele haburas dalan libertação nian, halo ita pronto nafatin ho atentos hodi contribui hari civilização do amor,

Ho fuan, Hau haraik benção ba imi hotu no ba imi nia caminho quaresmal

Vaticano, Memoria Santa Agata, virgem e martir, 5 de fevereiro de 2026.

Fontes : MDB

Share This

COMMENTS