PM Xanana : “Manatuto Lalika Ansi Simu Podér Lokál, Prepara Didi’ak”.

Imajem : Primeiru Ministru Kay Rala Xanana Gusmão iha Manatuto, 27/02/2026. Foto : Média GPM
SAPNewsTL, Manatuto – Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão apela bá autoridade sira Manatuto atu labele ansi hodi simu polítika desentralizasaun, maibé importante-liu maka tenke halo preparasaun didi’ak hodi korresponde bá kritéria sira ne’ebé Governu sentrál husu.
“Ohin aprezenta ona rezultadu avaliasaun kona-bá kondisaun mínima. Sei kontinua hala’o avaliasaun. Hosi estrutura munisipál, suku to’o iha aldeia, imi mak tenke responde duni kritéria sira. Lalika ansi dehan imi preparadu ona.”
“Saida de’it mak imi halo, imi mak tenke sente duni katak loos duni ita preparadu ona. Bainhira sente seidauk preparadu, tenke prepara-an di’ak-liu tán atu bainhira simu podér lokál bele korresponde bá saida mak Estadu husu,” Dehan PM Xanana iha salaun Parokiál Manatuto,27/02/2026.
Xefe Governu sublinha autoridade sira mak sei kaer munisípiu ne’e ninia futuru. Tanba ne’e, hahú agora tenke prepara-an tuir kritéria sira ne’ebé Governu hatuur ona, liu-liu iha área finansas, administrasaun, planeamentu no ezekusaun tuir Lei. Ida-ne’e mak merese-liu hodi simu podér lokál.
Ministru Administrasaun Estatál (MAE), Tomas do Rosário Cabral esplika, prezensa Primeiru-Ministru nian ho ekipa ministeriál sira iha munisípiu Manatuto atu ko’alia kona-bá desentralizasaun podér lokál.
“Diskusaun ohin foka-liu bá saida mak autoridade munisipál fó bá Governu sentrál atu bele hadi’a bá oin. Tanba iha-ne’e prezente mós Ministru lubuk ida, ida-idak bele haree ninia área hanesan edukasaun, saúde, infraestrutura, agrikultura, obras públikas no seluk-tán,” Ministru ne’e hateten.
Tomas do Rosário Cabral husu bá autoridade sira atu kontinua hadi’a servisu sira, liu-liu tenke hadi’a mak koordenasaun.
Iha fatin hanesan, Prezidente Autoridade Munisipál, Luís Inacio Henriques Fernandes lori populasaun tomak Manatuto nia naran deklara prontu simu desentralizasaun.
Autoridade ho populasaun tomak tau konfiansa totál iha lideransa Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão nian ne’ebé luta makaas lidera funu durante tinan 24 nia laran hodi liberta ona pátria, ohin loron tau nafatin konfiansa iha tempu ukun an ida-ne’e atu liberta maluk sira hosi ki’ak no mukit, la’ós iha munisípiu Manatuto de’it maibé munisípiu hotu-hotu.
“Ami husu nafatin tulun hosi Governu sentrál atu liberta povu hosi mukit no ki’ak. Entrega podér lokál iha vantajen barak liu tanba Prezidente munisipál tuir-mai mós sei simu lejitimidade hosi ninia povu rasik,” Luís Inacio Henriques Fernandes hateten.
Prezidente Autoridade Munisipál ne’e mós halo aprezentasaun kona-bá perfil no ponténsia tomak hosi munisípiu ne’e, inklui progresu servisu, programa sira ne’ebé la’o daudaun no prioridade dezenvolvimentu sira ne’ebé antinje ona nu’udár baze hodi responde bá kritéria sira mak hatuur iha polítika desentralizasaun podér lokál nian.
Iha sesaun husu no hatan, autoridade lokál sira no povu Manatuto antuziazmu tebes hodi espresa sentimentu kontente bá politika IX Governu Konstitusionál kona-bá desentralizasaun podér lokál ne’ebé sei implementa iha 2027.
Iha kritika balun liga ho mekanizmu servisu munisipál nian ne’ebé sei mosu fallansu maibé maioria deklara katak, munisípiu ne’e prontu ona atu simu desentralizasaun no podér lokál.
Programa “Haree besik servisu munisipál Manatuto hosi rezultadu avaliasaun kondisaun mínima” hanesan parte ida hosi preparasaun IX Governu Konstitusionál nian molok implementa Polítika Desentralizasaun Podér Lokál.
Polítika ne’e hatuur iha Lei númeru 3/2016 kona-bá Podér Lokál no Desentralizasaun Administrativa ho nia objetivu prinsipál sira maka: hametin demokrasia lokál, povu bele partisipa direta iha tomada desizaun, hasa’e efisiénsia servisu públiku, promove dezenvolvimentu ekonómiku no sosiál, munisípiu bele planeia dezenvolvimentu tuir realidade rasik, hamenus sentralizasaun iha kapitál no aumenta transparénsia no responsabilidade.
Iha vizita ne’e Primeiru-Ministru akompaña hosi membru Governu balun no partisipa hosi autoridade munisipál, seitór privadu, autoridade postu, autoridade lokál, veteranus, diretór servisu munisipál sira, xefe departementu sira, intelektuál sira inklui autoridade sivíl ho militár.
Munisípiu ne’e iha postu administrativu neen mak hanesan Barique, Laclubar, Laleia, Manatuto, Soibada no Laclo ne’ebé ninia área 1785.86 km2.Totál populasaun iha munisípiu ne’e maka 67.628 ne’ebé ko’alia Lian Tetun, Galoli, Idate Habun ho Dadua.


