Minutu Ida Hakmatek, Saudozu Lasama, “Ha’u-Nia Dignidade La Aas Liu Dignidade Nasaun Nian”.

Imajem: Saudozu Fernando Lasama de Araújo, Dili, 02/06/2026. Foto : Sosial Media

SAPNewsTL, Dili : Ohin Loron 02 Fulan Junhu 2026, lembra hikas Saúdozu Fernando Lasama de Araújo ne’ebé Hakotu nia Jornada Iha Dili, 02 Junho 2015, Lasama tatoli iha momentu ne’eba dehan “Imi haree malu ba, nasaun presiza imi”.

Relembra hikas Saúdozu Aswa’in Fernando Lasama de Araújo ninia jornada no palavra murak sira, wainhira nia sei moris iha mundu hodi luta ba libertasaun pátria no libertasaun povu.

Wainhira halo resisténsia kontra okupasaun Indonesia iha Timor-Leste, Fernando Lasama de Araújo Dehan :

“TIMOR, POR TE MOREREI, katak Timor Ba ó, Ha’u Sei Mate, Diak Liu Lakon Títulu, Duke Lakon Ha’u Nia Rain”. Tenik Lasama, liu husi ninia livru Memória Saúdozu Lasama, Livru ne’e produz Hafoin Saúdozu Lasama fila hikas ba Aman Maromak iha tinan 2015.

Durante ukun rasik an, iha loron 10 Fulan Junhu 2001, Lasama hamutuk ho Nia kompaineiru da Luta Sira hari’i Partidu Demokrátiku (PD), Nia Eleitu sai Presidente Partidu Demokrátiku, Iha Primeiru Guvernu Konstitusional Fernando Lasama asume pasta hanesan Vise Ministru Negosiu Estranjeiru.

Iha Tinan 2007, Saúdozu Lasama Asume Kargu hanesan Presidente Parlamentu Nasionàl husi 2007 to’o 2012, Inklui wainhira Timor Leste enfrenta krize iha tinan 2008, Saúdozu Lasama asume Kargu hanesan Presidente Repúblika interinu hodi rezolve krize 2006 ne’ebé hafahe ba Timor Lorosa’e no Timor Loromunu, Nia Suku fila fali Unidade Nasionàl sai Timor ida deit iha hun Ida, abut Ida, Rai Timor ida de’it.

Iha momentu ne’ebe difisil saúdozu Lasama, hamosu liafuan ida dehan :

“A Dignidade Minha Não Loto Mais, Do Que A Dignidade da Nação, Katak Ha’u nia Dignidade La Aas Liu, Dignidade Nasaun Nian”, expresaun ne’e reprezenta prinsipiu fundamental Lasama nian ne’ebé tau interese nasionál no kbiit koletivu aas liu interese pesoál.

Dignidade nasionál mak sai nu’udar foku ba soberania no identidade povu nian. Bainhira nasaun ida goza dezenvolvimentu no respeitu iha arena internasionál, sidadun hotu-hotu mós sei hetan rekoñesimentu no onra ne’ebé hanesan.

Eslogan ne’e bele sai motor prinsipál ba prosesu libertasaun nasionál. Sira ne’ebé fó an ba kauza independénsia hatudu ezemplu katak sakrifísiu pesoál no dedikasaun totál ba kauza komun mak xave hodi konkista ukun rasik an liu hosi referendum 1999.

Liafuan ne’e mós fanun sidadaun sira atu foti aas dignidade nasaun nian liuhusi siénsia, inovasaun teknolójika, no integridade pesoál. Hamutuk iha kombate ba korrupsaun, hadook an husi krime, no servi deit ba povu no nasaun nia interese.

Konsiensia nasionál ne’e tenke moris nafatin nu’udar baze etika ba ukun-na’in no sidadaun sira hodi labele husik kualker interese pólitika, grupu no kargu nian hodi fahe unidade nasionál.

Estabilidade nasionál no progresu ekonómiku só bele moris kuandu sidadaun ida-idak prontu haraik-an hodi tau interese komun aas liu interese hothotu.

Iha Tinan 2012 to’o 2015, Fernando Lasama de Araújo Asume Kargu Hanesan Vise Primeiru Ministru, iha momentu ne’ebe halo remodelasaun husi V Governu ba VI Governu Konstitusional, Saúdozu Lasama asume responsabilidade hanesan Ministru Edukasaun, Hafoin kaer Kargu ne’e hodi Hala’o Missaun la to’o tinan ida, Maromak Bolu hikas Lasama iha Loron 2 Fulan Junhu 2015.

Iha tinan 2015 ba kotuk, Saúdozu Lasama hasai liafuan hanesan :

“Keta Sura O Nia Kolen Hodi Fo Todan Fali Ba Ema Seluk, Jerasaun Foun Tenki Hadia An Hodi Prepara Ba Futuru Nasaun, Ha’u Nia Matan Sei La Dukur, Wainhira Problema Edukasaun Seidauk Rezolve”.

Iha Loron 2 Fulan Junhu 2015, Molok Hakotu Iis, Wainhira Transporta Husi Suai-Covalima Mai Kapitál Dili hodi Halo tratamentu emergência ba nia iha Hospital Nasionàl Guido Valadares, Sei Iha Dalan, Saúdozu Fernando Lasama de Araújo Tatoli Lia Murak ne’e:

“Imi Haree Malu Bá, Nasaun Presiza Imi”. Lia murak ne’e fanun Lider Nasional, lider Polítiku, líder organizasaun, Líder Jovens Sira hotu no Timor Oan hotu hodi haree malu no luta kontinua ba Konstrusaun Estadu de Direitu no Demokrátiku liu hosi hadia povu nia moris, lori povu ba moris justu, prósperu, laiha diskriminasaun no la husik ema ida iha kotuk.

Iha momentu importante ida ne’ebé Timor-Leste kontinua hametin nia demokrasia no prosesu dezenvolvimentu nasional, unidade no solidariedade entre sidadaun sira sai faktór fundamental atu garante estabilidade, dame no progresu sustentável. Slogan “Imi Haree Malu Bá, Nasaun Presiza Imi” lori reflesaun kle’an ida kona-ba responsabilidade kolektiva hodi defende interese nasaun nian aas liu interese individual.

Nasaun ida forte depende ba lideransa polítika no partisipasaun ativa husi povu, iha tempu ne’ebé ita enfrenta dezafiu sira iha área edukasaun, saúde, empregu no dezenvolvimentu ekonomiku, presiza tebes espiritu unidade no kooperasaun atu buka solusaun sira ne’ebé fó benefísiu ba ema hotu.

Haree malu signifika respeita malu, promove kultura diálogu no toleránsia polítika, no hametin sentidu fraternidade nasional. Maski iha diferensa hanoin ka orientasaun polítika, ita hotu-hotu iha objetivu hanesan hari’i Timor-Leste ida ne’ebé forte, prósperu no justu ba sidadaun sira hotu.

Timoroan presiza hamutuk hametin kompromisu nasional hodi kontribui tuir kapasidade ida-idak nian. Futuru nasaun la’ós responsabilidade governu mesak, maibé responsabilidade fahe ho povu.

Imi haree malu bá, tanba nasaun presiza ema hotu hodi hametin unidade nasional, konsolida demokrasia no garante dezenvolvimentu ba jerasaun presente no futuru tanba dadus hatudu povu TL 41% kategoria sei kiak, 48% konsidera malnutrisaun, 9,6% kategoria dezempregu no seguransa alimentar ekivale 36%.

Um Minutu de Silensiu Ba Saúdozu Aswa’in Fernando Lasama de Araújo. Ba hamutuk, la’o no hela ho Maromak hodi haraik matak malirin ba povu doben Timor-Leste.

TAGS
Share This

COMMENTS