APFTL Husu Jovens Kapasita An Enfrenta Dezafiu & Kompetisaun Iha Futuru

Imajem : Prezidente APFTL, Benvinda Gusmão Alves, iha salaun APFTL Becora, Segunda-Feira, 24/08/2026
SAPNewsTL, Dili: Iha âmbitu selebrasaun aniversariu Alumni Parlamentu Foinsa’e Timor Leste (APFTL) ba dala sanulu resin ida, Prezidente APFTL Benvinda Gusmão Alves hateten Alumni Parlamentu Foinsa’e sira tenke kontribui ba sosiedade hodi fahe esperiensia ne’ebe iha, joven sira presiza kapasita an iha area oin-oin hodi prepara an no hasoru dezafiu sira iha futuru tanba oportunidade barak sei nakonu ho kompetisaun.
Antonina Lopes da Silva – SAPNews
“Alumni Parlamentu Foinsa’e sira iha ne’ebe de’it apoiu ita boot sira nia sosiedade, la’os tenke mai iha organizasaun mak kontribui maibe ita hotu hela iha sosiedade tanba ne’e saida mak durante ne’e ita aprende fahe ba sira, ita hotu kontribui ho forma oioin, kontinua kapasita an tanba aprende ne’e sei la hotu to’o ita mate tanba ne’e fahe saida mak ita boot sira iha, kontinua hadia an no halo koneksaun ba ita-nia sosiedade”. Dehan Prezidente APFTL, Benvinda Gusmão Alves, liuhusi nia intrevista iha salaun APFTL Becora, Segunda-Feira, 24/08/2026
Prezidente APFTL ne’e hatutan “Ita hakarak sosiedade ne’ebe mak justu no transparénsia. dezenvolvimentu mai barbarak maibe povu nafatin moris iha injustisa nia laran, entaun dezenvolvimentu infrastrutura no umanu tenke la’o ekilibriu no laiha ema ida maka iha kotuk, feto no mane sente dezenvolvimentu ne’e ho hanesan”. Nia sublinha
Benvinda haktuir joven hotu tenke moris ho seguru no bele pratika sira-nia kreatividade sira hotu tanba oportunidade ba joven sira agora di’ak tebes, bele aprende buat barak liu husi edukasaun non formal sira hodi hasa’e abilidade.
“Era agora iha mudansa, oportunidade no dezafiu ne’ebe mak ita enfrenta, keta haluha nafatın kapasita an iha edukasaun formal, karik ita la konsege atu kontinua ita-nia estudu iha edukasaun formal ho kondisaun ne’ebe maka ita iha, bele hare’e edukasaun informal sira hodi kapasita an, tanba oportunidade barak ne’ebe mak forma oioin, balun mai direta no plataforma sosial, utiliza oportunidade ida ne’e hodi hariku ita-nia an”. Nia hato’o
Prezidente APFTL dehan joven nu’udar futuru nasaun nian tenke hahu kapasita no prepara an diak liu ba futuru maske iha dezafiu maibe iha mós oportunidade tanba ne’e esforsu no aproveita ho diak
“Ema hotu hateten joven sira maka futuru nasaun nian, tanba ne’e ita prepara ita nia an ba futuru ne’e, labele hein futuru to’o tiha mak hahú maibe tenke agora ho tempu ne’ebe livre no utiliza ho di’ak. ita sei hasoru difikuldade barak no agora iha ona kompetisaun barak”. Katak Prezidente Benvinda
Prezidente ne’e haklean joven sira iha munisipiu dala barak lahetan oportunidade barak hanesan joven ne’ebe iha Dili tanba oportunidade barak mak sentraliza iha sidade de’it, maibe iha tempu livre bele aprende liu hosi plataforma digital.
Benvinda afirma Timor-Leste agora sai ona membru ASEAN katak iha oportunidade ba joven sira tanba ne’e presiza halo koneksaun ho ema hotu, kontinua dezenvolve ida-idak nia kunhesimentu, kapasidade no profisionalidade iha area oin-oin ne’ebe disponivel.
“Ita mós agora tama ona ba membru ASEAN, iha oportunidade ba ita-nia maluk joven sira, ita bele halo koneksaun ho sira, nune’e ita bele fahe ba malu ho esperensia prátika di’ak sira ne’ebe mak durante ne’e sira uza”. Nia hakotu
Bazeia ba dadus husi Sensus Populasaun Uma-Kain 2022 hatudu katak Timor-Leste iha populasaun hamutuk, 1.340.125. Husi total populasaun ne’e, jovens hamutuk 105.882 ho idade 15-24 la tama iha emprego, edukasaun ka treinamentu profisionál. Ba grupu idade 15-24 persentajen mane ne’ebé tama iha empregu, edukasaun ka treinamentu profisionál hamutuk 29,1% no feto hamutuk 29,6%.
Iha grupu idade 25–35 hosi persentajen mane atinji 40,3%, feto atinji 55,5%. Enkuantu, ba grupu idade 15–35, persentajen mane hamutuk 33,9% no feto hamutuk 40,9%.
Dadus hirak ne’e hatudu katak asesu ba empregu, edukasaun no treinamentu profisionál sei sai dezafiu importante ba jovens Timor-Leste, liuliu ba grupu idade 15–35 ne’ebe ladauk hetan.

Imajem : MJDAC & UNFPA hamutuk ho parseiru sira lansa perfil juventude nasional
Antes ne’e, Ministru Juventude,Desportu, Arte no Kultura (MJDAK), Nélyo Isaaac Sarmento, hateten, Perfil Juventude Timor-Leste tenke sai baze importante ba Governu atu planeia no halo investimentu estratéjiku ba joventude, liuliu iha área edukasaun, formasaun profisionál no oportunidade servisu.
“Perfil Juventude ne’e tradús kona-ba oinsá atu hatene situasaun jovem sira iha Timor-Leste. Husi ita nia populasaun 1,3 miliaun, joven ho idade 15 to’o 35 tinan reprezenta persentajen boot. Dadus ne’e hatudu katak Governu tenke fó atensaun ba juventude, la’ós Ministeriu Juventude, Desportu, Arte no Kultura de’it, maibé ministériu hotu-hotu, atu halo planu no investimentu bazeia ba dadus.”
”Responsabilidade kona-ba juventude la’ós de’it iha MJDAK, maibé ministériu hotu-hotu tenke envolve an atu responde ba nesesidade no dezafiu ne’ebé joventude sira hasoru.”Dehan Nélyo Isaac Sarmento ba jornalista Sira iha Salaun Nahe Biti boot (MJDAK) Dili, Tersa-Feira, 11/08/2026.
Nia hatutan oportunidade servisu ba joventude la’ós de’it limitadu ba servisu iha instituisaun públika ka kompanha, maibé inklui mós oportunidade atu kria servisu rasik.
“Kampu servisu la’ós de’it ita ba servisu iha instituisaun ka kompanha. Ita mós bele kria servisu rasik liuhusi empreendedorizmu no atividade ekonomia seluk, ida-ne’e mós tama iha kampu servisu.” Nia hatutan
Nélyo subliña, númeru jovem ne’ebé aas iha Timor-Leste reprezenta potensial boot ba dezenvolvimentu nasaun, maibé presiza investimentu ne’ebé planeadu no estratéjiku atu garante kualidade rekursu umanu iha futuru.
“Investimentu ba juventude la’ós gastu, maibé investimentu ida ne’ebé ita sei hetan nia retornu iha futuru rai nian. Oinsá rai ne’e atu la’o no oinsá atu hetan populasaun ho kualidade, depende ba buat ne’ebé ita investe agora.” Nia esplika
“Se joven sira hasoru problema iha área edukasaun, saúde ka setor seluk, ministériu relevante sira tenke halo programa no polítika ne’ebé diretamente responde ba problema no nesesidade joventude.”
Governante ne’e salienta, Perfil Juventude Timor-Leste sei ajuda Governu atu kompriende situasaun joventude no identifika área sira ne’ebé presiza atensaun hodi bele determina prioridade no halo investimentu ne’ebé apropriadu.
“Dadus Perfil Juventude importante atu Governu bele haree ho klaru problema sira ne’ebé joven hasoru no halo planu investimentu ne’ebé apropriadu bazeia ba evidénsia.”
Representante UNFPA, iha Timor-Leste Navchaa Suren hatutan, Perfil Juventude Nasionál no Munisípiu ne’ebé lansa bazeia ba dadus Sensus Populasaun no Uma-Kain 2022.
“Perfil Juventude Nasionál no Munisípiu ne’ebé lansa bazeia ba dadus Sensus Populasaun no Uma-Kain 2022, ne’ebe sei ajuda asegura katak polítika no programa sira ba juventude hetan orientasaun husi dadus no evidénsia ne’ebé iha kualidade.” Dehan Navchaa Suren.
Nia informa tema globál ba Loron Internasionál Juventude 2026, “Kontestu Diferente, Aspirasaun Komún”, reflete realidade katak joven sira iha esperiénsia no dezafiu oioin, maibé fahe aspirasaun komún ba edukasaun ho kualidade, empregu ne’ebé di’ak, saúde, igualdade, partisipasaun no dignidade.
“Tema globál ba Loron Internasionál Juventude 2026, “Kontestu Diferente, Aspirasaun Komún”. Diversidade juventude nian tenke inspira polítika sira ne’ebé rekoñese realidade oioin, enkuantu asegura katak joven ida-idak iha oportunidade hanesan atu dezenvolve no kontribui ba sira nia komunidade no nasaun.” Nia esplika
Navchaa argumenta, Timor-Leste nu’udar nasaun ho populasaun jovem ida-ne’ebé boot iha rejiaun Ázia, ho kuaze 75 porsentu hosi populasaun ho idade menus hosi 35.
“Ida-ne’e reprezenta rikusoin boot no mós responsabilidade ida atu investe iha foin-sa’e sira no fó kbiit ba sira atu forma nasaun ne’e nia futuru.” Nia subliña
Nia esplika, Perfil Juventude Nasionál no Munisípiu fornese evidénsia kona-ba área xave sira iha moris joventude, inklui diferensa no semellansa entre munisípiu sira.
“Perfil sira ne’e bele tulun ema sira ne’ebé foti desizaun atu alvu no diresiona rekursu sira, prioritiza intervensaun no monitoriza progresu.”
“Dadus mesak labele kria mudansa. Perfil Juventude tenke uza hanesan evidénsia no ferramenta ba planeamentu, alokasaun orsamentu, advokasia no monitorizasaun hodi asegura investimentu sira responde ba juventude sira nia nesesidade no aspirasaun.”
Navchaa mós apela ba jovem sira atu uza dadus no evidénsia iha Perfil Juventude hodi reforsa sira nia lian no partisipa iha prosesu dezenvolvimentu.
“Ha’u enkoraja joven sira atu uza evidénsia ida-ne’e hodi reforsa imi nia lian, envolve ema sira ne’ebé foti desizaun no halo advokasia ba polítika sira ne’ebé reflete imi nia realidade no aspirasaun.”
Nia afirma, UNFPA sei kontinua servisu hamutuk ho Governu, parseiru sira, sosiedade sivíl no joventude atu kontribui ba harii futuru ne’ebé jovem ida-idak iha oportunidade atu dezenvolve no kontribui ba nasaun.
Lansamentu Perfil Juventude Timor-Leste ne’e hala’o iha âmbitu selebrasaun Loron Internasionál Juventude 2026, ho objetivu atu fornese baze dadus ba Governu no parseiru sira iha formulasaun polítika, planeamentu no investimentu ba dezenvolvimentu joventude iha Timor-Leste.


