“Labele Tolan-Tomak” ! Pe. Mouzinho : “Nitizen SosMed La Garante Lialos”.

Imajem : Padre Mouzinho Pereira Lopes, wainhira hala’o diskursu ba aniversáriu daruak Mídia SAPNews iha Salaun UNITAL Becora, 23/02/2024. Foto : Arkivu SAPNews
SAP News TL, China : Padre Mouzinho Pereira Lopes (Pmouzy Lopes) konsidera Medsos ne’e kmanek maibe nitizen sosial média la garante lialos ba públiku tanba kualker ema inklui aproveita Inteligência Artificial (IA) hodi lansa informasaun.
Mídia ka media social (Medsos) ne’e kmanek tebes hodi ita consumo qualquer opinião, maibé mos bele sai desastre boot. Basá, ema matenek liu no ema di’ak liu iha nebá; maibé ema beik liu no aat liu mos hola-parte hotu (no sira ne’e mak maioria). Seidauk sura labarik ki’ik sira be nem compreende vida, jovem sira be escola la hun la dikin. Qualquer ema, qualquer ideologia, qualquer grupo ka indivídu expressa sira nia hakarak iha nebá, inclui oras ne’e aproveita tecnologia AI.
Agora, O iha Medsos hanesan FB, Youtube, Tweeter, Tiktok, Instagram, WA, ect., O hakarak buka lialoos, scientífico, hakarak consumo berita nebé mak loos liu? 𝑂 𝑝𝑟𝑒𝑐𝑖𝑠𝑎 𝑡𝑎𝑢 𝑢𝑙𝑢𝑘 𝑖ℎ𝑎 𝑘𝑎𝑘𝑢𝑡𝑎𝑘 𝑘𝑎𝑡𝑎𝑘 “𝑀𝐸𝐷𝑆𝑂𝑆 𝑙𝑎 𝑔𝑎𝑟𝑎𝑛𝑡𝑒 𝐿𝑖𝑎𝑙𝑜𝑜𝑠”. O bele hetan lialoos iha nebá, maibé o mos bele monu ba lia-bosok iha nebá. Depende agora o matenek, o ema di’ak… Ka, o beik, o blaar wainhira usa Medsos.
Publicador iklan sira matenek le ema nia necessidade instanta. Nune’e sira sei la publica notísia nebé la sensacional, la atraente, la dada ema nia “kan”. Além de “𝑎𝑑𝑑𝑖𝑐𝑡𝑖𝑣𝑒 𝑠𝑜𝑐𝑖𝑎𝑙 𝑚𝑒𝑑𝑖𝑎” nebé vitimiza ita nia derasán, haré ba, ema hira ona mak monu tamba lia falço konaba cosmética? Ema hira mak la sai vitima konaba jogo online? Hira mak la terus tamba iklan ida ne’e no nebá?
Notísia sira TL laran konaba serviço Governo, konaba Mina Timor, konaba Igreja Católica, no oras ne’e berita Funu Iran-Israel, barak liu mak HOAX, tamba tuir publicador nia gosto pessoal ka interece grupo. 𝐸𝑚 𝑣𝑒𝑧 𝑑𝑒 𝑛𝑎𝑘𝑜𝑛𝑢 𝑞𝑢𝑎𝑙𝑖𝑑𝑎𝑑𝑒 𝑖ℎ𝑎 𝑠𝑐𝑖𝑒𝑛𝑐𝑖𝑎 𝑛𝑜 𝑒́𝑡𝑖𝑐𝑎 𝑙𝑎𝑒, 𝑖𝑡𝑎 𝑛𝑖𝑎 𝑀𝑒𝑑𝑠𝑜𝑠 𝑛𝑎𝑘𝑜𝑛𝑢 𝑑𝑖𝑓𝑎𝑚𝑎𝑐̧𝑎̃𝑜, 𝑛𝑎𝑘𝑜𝑛𝑢 𝑜́𝑑𝑖𝑜, 𝑛𝑎𝑘𝑜𝑛𝑢 𝑑𝑖𝑣𝑒𝑟𝑡𝑖𝑚𝑒𝑛𝑡𝑜 𝑝𝑟𝑖𝑣𝑎𝑑𝑜, 𝑛𝑎𝑘𝑜𝑛𝑢 𝑏𝑜𝑠𝑜𝑘.
𝐂𝐚𝐮𝐭𝐞𝐥𝐚 𝐡𝐨 𝐅𝐚𝐥𝐜̧𝐚𝐬 𝐈𝐝𝐞𝐨𝐥𝐨𝐠𝐢𝐬𝐭𝐚𝐬.
Derasán ohin-loron facil desconecta (rawan) ho sabedoria, liu-liu anti ho valór ética no moralidade. Maka, sira tur iha qualquer sikun, bele lança propaganda ka opinião hatún O sem O hatene. No sira reket nehan hanesan manán futu-manu.
Belun sira be halo-parte iha tipe nune’e baibain nakonu desejo iha hirusmatan atu hamriik hasouru (contra) ukun-na’in sira (inclui ho ódio sem razão), hasouru lei ka sistema iha sociedade, hodi mehi revolta ho caracter violencia. Quando ita rona termo: 𝑝𝑒𝑠𝑠𝑜𝑎 𝑘𝑎 𝑔𝑟𝑢𝑝𝑜 𝑘𝑎 𝑚𝑜𝑣𝑖𝑚𝑒𝑛𝑡𝑜 𝑒𝑥𝑡𝑟𝑒𝑚𝑖𝑠𝑡𝑎𝑠, 𝑐𝑜𝑚𝑢𝑛𝑖𝑠𝑡𝑎𝑠, 𝑓𝑎𝑠𝑐𝑖𝑠𝑡𝑎𝑠, 𝑛𝑎𝑧𝑖𝑠𝑡𝑎, 𝑎𝑛𝑡𝑖-𝑠𝑒𝑚𝑖𝑡𝑖𝑠𝑡𝑎𝑠 𝑛𝑜 𝑖𝑘𝑢𝑠 𝑚𝑎𝑖 𝑡𝑒𝑟𝑟𝑜𝑟𝑖𝑠𝑡𝑎𝑠, ne’e katak mak sira ne’e duni.
Ba sira, la iha ona sistema seluk di’ak liu buat nebé sira hanoin ka sira promove. Tamba ne’e sira taka-matan ba siencia nebé dinamiza ho tesis-antitesis. Maibé komik uitoan katak dala ruma sira haksumik-an ho naran “𝑃𝑟𝑜𝑔𝑟𝑒𝑠𝑖𝑠𝑡𝑎𝑠” nebé la carateriza-an ho revolução.
Sira lori naran progresista kala tamba sente-an ou fraco, ou foti-an superior iha knowledge, ou tamba motivo seluk. Biar nune’e sira la ses dook hosi hahalok no objetivo extremistas nebé nem besik ba sabedoria no respect. Iha psicologia social, ema hirak nune’e iha abut “hate ideology”.
𝐎𝐢𝐧𝐬𝐚 𝐃𝐞𝐚𝐥 𝐡𝐨 𝐌𝐞𝐝𝐬𝐨𝐬?
Tips barak atu ita la monu sala ba lafaek sira ibun iha Medsos. Mai apreende :
- 𝑯𝒂𝒕𝒆𝒏𝒆 𝒍𝒊𝒂𝒏 𝒊𝒏𝒕𝒆𝒓𝒏𝒂𝒄𝒊𝒐𝒏𝒂𝒍 𝒊𝒅𝒂.
Di’ak liu Inglês, labele karik, minimal Português. Susar tebes se jovem sira, sa tan professor ruma, ka emboot estado nian la hatene lian hirak ne’e ida mos. La hatene tiha, wainhira notísia Igreja catolica nian mosu naksalak ruma, nia hanesan manu bulak. Wainhira funu Israel-Hamas, ka funu Iran-Israel, iha medsos nia julga sasán halo ahi suar. Ninia fontes? Tuir de’it ninia kabun hakarak, foti deit fonte hosi ema basar nian, ka hosi bahasa indonesia be nakfalun “haters”. Kasian, Mukit demais.
- 𝑯𝒂𝒕𝒐𝒎𝒂𝒏-𝒂𝒏 𝒄𝒐𝒏𝒔𝒖𝒎𝒐 𝒃𝒆𝒓𝒊𝒕𝒂 𝒉𝒐𝒔𝒊 𝒄𝒂𝒏𝒂𝒍 𝒄𝒓𝒆𝒅𝒊𝒗𝒆𝒍
Hanesan BBC, Al Jazeera english, Reuters, AP, nst., ou broadcast balun hanesan Pierce Morgan ka Deutche Welle, nst., ba discussão experto sira konaba conflito mundial. Keta tuir fali noticia barata hosi canal sira ho interece ideologia extrema ruma hanesan Islam hosi indonesia ka Malaysia, sa tan hosi canal sira terroristas nian.
Novidades Católicas nian de certeza mai hosi Vaticano (Vatican news, Catholic news) no canal sira hosi Conferência Episcopal ka Diocese sira.
- 𝑺𝒆𝒎𝒑𝒓𝒆 𝒃𝒂𝒅𝒊𝒏𝒂𝒔 𝒂𝒕𝒖 𝒄𝒐𝒏𝒇𝒊𝒓𝒎𝒂.
Mundo ohin, sa mak ema beik no irresponsavel labele halo? Ita labele toman tolan-tomak de’it berita ruma. Precisa confirma uluk ho fontes crediveis ka oficial, foin bele fiar no partilha (share). Ema hirak be simu berita no tolan-tomak hodi espalha kedas ne’e ita hanaran “𝑟𝑒𝑎𝑐𝑖𝑜𝑛𝑖𝑠𝑡𝑎𝑠”: 𝑟𝑜𝑛𝑎 𝑏𝑢𝑎𝑡 𝑖𝑑𝑎, ℎ𝑎𝑘𝑖𝑙𝑎𝑟 𝑡𝑢𝑛-𝑠𝑎’𝑒 𝑠𝑒𝑚 ℎ𝑎𝑛𝑜𝑖𝑛 𝑛𝑎𝑟𝑢𝑘. Cuidado, Aristóteles nia liafuan ida dehan, “Homo animal rationale est” (Homem é animal racional). Wainhira ema la uza ona ninia raciocínio (tidak berpikir), nia pode ser animal de’it ona
China : 18 Junhu 2025
Hakerek hosi Padre Mouzinho Pereira Lopes