Leo XIV Husu Eskola Katóliku Sira Dedika An Ba Formasaun Jovens Ho Sakrifísiu

Imajem : Papa Leão XIV
SAPNewsTL : Hafoin simu Irmaun sira hosi Eskola Kristaun nian iha Vatikanu, Amu-Papa Leão XIV destaka iha nia diskursu katak prezensa lasallianu sira-nian atu evanjeliza no eduka foinsa’e sira, “kontinua lori ho nia fresku hosi realidade edukativa ida ne’ebé riku no luan, dedika nafatin imi-nia an ba formasaun joven sira nian ho entuziazmu, fidelidade no espíritu sakrifísiu nian”.
Amu-Papa Leão XIV simu iha audiénsia Kinta-feira ne’e (15/05), iha Vatikanu, membru Institutu Irmaun sira Eskola Kristaun nian ne’ebé koñesidu nu’udar Irmaun Lasallianu sira, iha okaziaun sentenáriu datoluk promulgasaun Toro In apostolicae dignitatis solio nian. Amu-Papa Benédiu XIII aprova Institutu XIII ninia Regulamentu iha 26 Janeiru 1725, no aniversáriu ba dala 75 proklamasaun nian husi Amu-Papa Pio XII, Saun João Batista de La Salle nu’udar “Patronu lalehan edukadór hotu-hotu nian”, iha loron 15 fulan-Maiu tinan 1950.
Rona & Fahe
“Hafoin sékulu tolu, di’ak atu haree oinsá imi-nia prezensa kontinua lori ho nia fresku husi realidade edukativa ida ne’ebé riku no luan iha parte oioin mundu nian, imi nafatin dedika imi-nia an ba formasaun foin-sa’e sira-nian ho entuziazmu, fidelidade no espíritu sakrifísiu nian.”
Hafoin Leo XIV reflete ho lasallianu sira kona-ba aspetu rua sira-nia istória nian ne’ebé nia konsidera importante ba ita hotu: atensaun ba akontesimentu atuál sira no dimensaun ministeriál no misionária hanorin nian iha komunidade.
1. Atensaun ba asuntu atuál sira
Pontífise hanoin hikas katak inísiu sira hosi Institutu Irmaun sira Eskola Kristaun nian “ko’alia barak kona-ba ohin loron”, “tanba São João Baptista de La Salle hahú hodi hatán ba pedidu tulun nian hosi ema leigu ida, Adrian Nyel, ne’ebé luta atu mantein nia “eskola sira ba ema kiak sira” la’o.
“Nia fundadór rekoñese iha ninia pedidu tulun nian ne’ebé aseita hosi Maromak, iha dezafiu ida ne’ebé aseita hosi Maromak, hahú serbisu. Nune’e, ninia intensaun no espetativa rasik, nia fó moris ba sistema edukasaun foun ida: ida Eskola Kristaun nian, livre no nakloke ba ema hotu”, dehan Leão XIV ba lasallianu sira.
Leão XIV hanoin hikas katak entre elementu inovador sira ne’ebé Saun João Batista de La Salle “introduz iha revolusaun pedagójika ida-ne’e, ita hanoin hikas ensinu ne’ebé foka ba klase sira no la’ós ona ba estudante ida-idak; adosaun lian fransés nu’udar lian instrusaun nian envezde lian latin, asesivel ba ema hotu; klase domingu nian, iha ne’ebé joven sira iha obrigasaun atu partisipa durante semana bele envolve família sira; iha kurríkulu eskolár, tuir prinsípiu “triángulu edukativu”, ne’ebé válidu nafatin to’o ohin loron. Nune’e, problema sira, bainhira mosu, envezde dezenkoraja nia, estimula nia atu buka resposta kriativu sira no atu aventura ba dalan foun sira ne’ebé dala barak seidauk esplora”.
“Foin-sa’e sira iha ita-nia tempu, hanesan sira iha tempu hotu-hotu, maka vulkaun ida moris nian, enerjia nian, sentimentu sira no ideia sira. Ida-ne’e bele haree iha buat furak sira ne’ebé sira hatene oinsá atu halo iha área barak. Maibé, sira mós presiza tulun atu halo rikusoin barak buras iha armonia no atu ultrapasa, maski diferente hosi pasadu, bele nafatin impede sira-nia dezenvolvimentu saudavel.”
Amu-Papa hatete mós katak “se iha sékulu XVII, uza lian latina sai hanesan barreira insuperável ida ba komunikasaun ba ema barak, ohin loron iha obstákulu sira seluk atu hasoru. Ita tenke hanoin de’it kona-ba izolamentu ne’ebé kauza hosi modelu relasionál sira ne’ebé la iha frenu, marka beibeik ho superfisialidade, individualizmu no instabilidade emosionál; prevalénsia ritmu no estilu moris nian ne’ebé la iha espasu sufisiente ba rona, reflesaun no diálogu, iha eskola, família, dalaruma entre maluk sira rasik, ho konsekuénsia solidaun”.
“Dezafiu sira-ne’e maka ezijente, maibé ita mós, hanesan Saun João Batista de La Salle, bele uza sira hanesan trampolin sira hodi esplora dalan sira, dezenvolve instrumentu no adota lian foun sira ne’ebé ita bele kona estudante sira nia fuan hodi tulun no enkoraja sira atu hasoru obstákulu ida-idak ho aten-barani hodi fó buat di’ak liu hosi sira-nia an rasik iha moris, tuir Maromak nia planu sira.”
2. Dimensaun ministeriál no misionária hanorin nian
Hafoin Leo XIV foka ba aspetu daruak: hanorin moris nu’udar ministériu no misaun nu’udar konsagrasaun iha Kreda. Tuir Amu-Papa, “São João Baptista de La Salle lakohi amlulik sira entre mestre sira eskola sarani nian ba de’it “maun-alin sira”, maibe atu sira-nia esforsu hotu bele dirije ho Maromak nia tulun ba edukasaun alunu sira-nian.
Nia gosta dehan: “Nia altár mak kadeira”, promove, nune’e iha Kreda ninia tempu nian realidade ida ne’ebé to’o agora la koñesidu hosi profesór sira, katekista investe sira: leigu sira no investe iha komunidade, ho “ministériu” loos no loloos, tuir prinsípiu evanjeliza hodi eduka no eduka hodi evanjeliza”.
“Nune’e, karizma eskola nian, ne’ebé ita-boot hakuak ho juramentu dahaat hanorin nian, aleinde sai servisu ida ba sosiedade no obra karidade nian ne’ebé folin-boot, mosu ohin hanesan esplikasaun ida ne’ebé furak no elojente liu kona-ba munus saserdotál, profétiku no liurai nian ne’ebé ita hotu simu iha Batizmu, hanesan dokumentu sira Konsíliu Vátiku Daruak nian subliña.”
Papa Leão XIV espresa esperansa katak “vokasaun sira ba konsagrasaun relijioza lasallianu sei buras, hetan enkorajamentu no promosaun, iha sira nia eskola no iha liur katak iha sinerjia ho komponente formativu sira seluk hotu, sira sei kontribui ba inspirasaun dalan santidade nian ne’ebé ksolok no fó fuan entre foin-sa’e sira ne’ebé tuir sira.”
Jornalista : Marciana da Conceição