TL Nia Adezaun Ba ASEAN Nu’udar Sentidu Gratidaun & Determinasaun

Imagen : Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmรฃo iha Jakarta, Repรบblika Indonรฉzia (RI), kinta (11/12/2025). Foto : Mรฉdia PM
SAP News TL, Jakarta : Durante vizita sekretariadu ASEAN, Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmรฃo afirma, integrasaun Timor-Leste (TL) iha Association of Southeast Asian Nations (ASEAN) ho sentidu haraik-an, gratidaun no determinasaun.
โ๐๐ญ๐ ๐ญ๐๐ฆ๐ ๐ข๐ก๐ ๐๐๐๐๐ ๐ก๐จ ๐ฌ๐๐ง๐ญ๐ข๐๐ฎ ๐ก๐๐ซ๐๐ข๐ค-๐๐ง, ๐ ๐ซ๐๐ญ๐ข๐๐๐ฎ๐ง ๐ง๐จ ๐๐๐ญ๐๐ซ๐ฆ๐ข๐ง๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง,โ dehan Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmรฃo iha Jakarta, Repรบblika Indonรฉzia (RI), kinta (11/12/2025). Sita mรฉdia PM
Tanba neโe ohin hanesan onra ida bele mai iha-neโe, nuโudรกr Xefe Governu Timor-Leste bรก dala uluk vizita Sekretariadu ASEAN dezde integrasaun bรก ASEAN.
Bรก povu Timor-Leste, adezaun bรก ASEAN nuโudรกr realizasaun bรก mehi neโebรฉ iha kleur ona. Ida-ne’e mรณs hanesan afirmasaun maka’as ida bรก povu neโe nia viajen nu’udรกr nasaun, hosi reziliรฉnsia no determinasaun, bรก esperansa no promesa.
Primeiru-Ministru fahe Timor-Leste nia perspetiva kona-bรก responsabilidade no oportunidade sira neโebรฉ membru ASEAN aprezenta.
Xefe Governu neโe laiha dรบvida, katak iha dรฉkada sira tuir-mai, istoriadรณr no komentadรณr futuru sira sei deskreve Timor-Leste nia adezaun bรก ASEAN nuโudรกr momentu pivotal ida iha dezenvolvimentu TL nian.
Momentu pivotal ida ne’ebรฉ muda povu nia matan hosi pasadu sira neโebรฉ difรญsil, hodi hateke bรก liur no rekoรฑese katak povu Timor-Leste neโe parte ida hosi totรกl ida ne’ebรฉ boโot liu. TL nia viajen bรก momentu importante ida-ne’e naruk no dala barak mesak.
Portugรฉs sira toโo iha tinan 1515. Iha sรฉkulu barak nia laran, ukun koloniรกl define TL nian fatin iha mundu. Iha tinan 1975, bainhira Portugรกl husik nia kolรณnia sira, timoroan sira deklara independรฉnsia.
โ๐๐โ๐ฎ ๐ฅ๐ข๐๐๐ซ๐ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐๐จ๐ซ๐ฌ๐ ๐ซ๐๐ณ๐ข๐ฌ๐ญ๐ฬ๐ง๐ฌ๐ข๐ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ข๐ก๐ ๐๐จ๐ก๐จ ๐ง๐จ ๐ฏ๐๐ฅ๐ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ซ๐๐ข๐ง ๐ง๐ข๐๐ง, ๐๐๐ฅ๐ ๐๐๐ซ๐๐ค ๐ค๐จโ๐-๐๐ง ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐ฆ๐ฎ๐ง๐๐ฎ, ๐ฆ๐๐ข๐๐ฬ ๐ง๐ฎ๐ง๐ค๐ ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐ค๐จ๐ง๐ฏ๐ข๐ค๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ค๐๐ญ๐๐ค ๐๐ฎ๐ญ๐จ๐๐๐ญ๐๐ซ๐ฆ๐ข๐ง๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ฆ๐๐ค ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐๐ข๐ซ๐๐ข๐ญ๐ฎ. ๐๐ฎ๐ซ๐๐ง๐ญ๐ ๐๐ฬ๐ค๐๐๐ ๐๐๐ซ๐๐ค ๐๐ฆ๐ข ๐ฌ๐๐ง๐ญ๐ ๐ก๐๐ฅ๐ฎ๐ก๐ ๐ญ๐ข๐ก๐,โ PM Xanana hateten.
Depois Krize Finanseira Aziรกtika hamosu movimentu polรญtiku Reformasi ne’ebรฉ oferese esperansa bรก povu Timor-Leste. Iha inรญsiu tinan 1999, Prezidente Indonรฉzia foun, B.J. Habibie, aseita atu husik timoroan sira vota bรก sira-nia futuru.
Iha Agostu 1999, Timoroan sira ho aten-barani ezerse direitu bรก autodeterminasaun no vota ho maioria boโot bรก independรฉnsia.
Iha loron 20 Maiu 2002, Repรบblika Demokrรกtika Timor-Leste moris filafali nuโudรกr nasaun independente no soberanu.
Hori uluk kedas, Timoroan sira komprende katak Timor-Leste nasaun kiโik nia susesu depende bรก amizade no kooperasaun iha rejiaun neโe nia laran.
โ๐๐ฆ๐ข ๐๐จฬ ๐ฉ๐ซ๐ข๐จ๐ซ๐ข๐๐๐๐ ๐๐ฬ ๐ซ๐๐ค๐จ๐ง๐ฌ๐ข๐ฅ๐ข๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ก๐จ ๐๐ง๐๐จ๐ง๐ฬ๐ณ๐ข๐. ๐๐ฆ๐ข ๐ค๐จ๐ฆ๐ฉ๐ซ๐๐ง๐๐ ๐ค๐๐ญ๐๐ค ๐ข๐ง๐๐๐ฉ๐๐ง๐๐ฬ๐ง๐ฌ๐ข๐, ๐ง๐’๐๐๐ฬ ๐ง๐๐ค๐จ๐ง๐ฎ ๐ก๐จ ๐ฅ๐๐ซ๐๐ง-๐ฆ๐จ๐ซ๐๐ฌ ๐ง๐จ ๐ฅ๐๐ซ๐๐ง-๐ฆ๐จ๐ซ๐๐ฌ, ๐ฌ๐๐ข ๐ฅ๐ ๐๐จฬ ๐๐ฌ๐ญ๐๐๐ข๐ฅ๐ข๐๐๐๐ ๐ค๐ ๐จ๐ฉ๐จ๐ซ๐ญ๐ฎ๐ง๐ข๐๐๐๐ ๐๐ฬ ๐๐ฆ๐ข ๐ง๐ข๐ ๐ฉ๐จ๐ฏ๐ฎ. ๐๐ฆ๐ข ๐ค๐จ๐ฆ๐ฉ๐ซ๐๐ง๐๐ ๐ค๐๐ญ๐๐ค ๐ข๐ก๐ ๐๐๐๐จ๐ซ๐ฆ๐๐ฌ๐ข ๐ง๐ข๐ ๐ฅ๐๐ซ๐๐ง, ๐๐ฆ๐ ๐๐ง๐๐จ๐ง๐ฬ๐ณ๐ข๐ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ฆ๐จฬ๐ฌ ๐ฆ๐จ๐ซ๐ข๐ฌ ๐ข๐ก๐ ๐ฉ๐๐ซ๐ขฬ๐จ๐๐ฎ ๐ข๐๐ ๐ง๐’๐๐๐ฬ ๐ง๐๐ค๐จ๐ง๐ฎ ๐ก๐จ ๐ฉ๐๐ซ๐ญ๐ฎ๐ซ๐๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ง๐จ ๐๐ฎ๐ค๐ ๐๐ฎ๐ญ๐ฎ๐ซ๐ฎ ๐ข๐๐ ๐ง๐’๐๐๐ฬ ๐ฃ๐ฎ๐ฌ๐ญ๐ฎ ๐ง๐จ ๐๐๐ฆ๐จ๐ค๐ซ๐ฬ๐ญ๐ข๐ค๐ฎ ๐ฅ๐ข๐ฎ. ๐๐๐๐จ๐ซ๐ฆ๐๐ฌ๐ข ๐๐จฬ ๐ฆ๐๐ข ๐๐ฆ๐ข ๐ฌ๐๐ง๐ญ๐ข๐๐ฎ ๐ฌ๐จ๐ฅ๐ข๐๐๐ซ๐ข๐๐๐๐๐ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐ฃ๐๐ง๐ฎ๐ขฬ๐ง๐ฎ ๐ก๐จ ๐ฉ๐จ๐ฏ๐ฎ ๐๐ง๐๐จ๐ง๐ฬ๐ณ๐ข๐,โ Xanana Gusmรฃo subliรฑa.
Tan neสผe, dukรฉ monu bรก pasadu, Timoroan sira deside atu hateke ba oin. Povu TL rekoรฑese ninia istรณria ketak, no fahe, depois avansa hamutuk iha parseria ida ne’ebรฉ bazeia bรก respeitu, kooperasaun no interese mรบtuo sira.
Rekonsiliasaun ho Indonรฉzia permite nasaun foun neโe atu harii futuru hamutuk ho viziรฑu boot liu lahรณ tauk ka
โ๐๐๐-๐ง๐’๐ ๐ฆ๐๐ค๐ ๐ฌ๐๐ฌ๐ข๐ง ๐๐ฬ ๐ฌ๐ฎ๐ฌ๐๐ฌ๐ฎ ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐๐ฆ๐ข-๐ง๐ข๐ ๐ฉ๐๐ซ๐ฌ๐๐ซ๐ข๐ ๐ค๐๐ญ๐๐ค ๐ก๐’๐ฎ ๐ง๐ข๐ ๐๐๐ฅ๐ฎ๐ง ๐๐จ๐๐๐ง, ๐๐ซ๐๐ณ๐ข๐๐๐ง๐ญ๐ ๐๐๐ก๐ฎ๐ฅ๐ฎ๐ค ๐ง๐’๐๐๐ฬ ๐๐ฅ๐๐ข๐ญ๐ฎ ๐๐ข๐ซ๐๐ญ๐๐ฆ๐๐ง๐ญ๐ ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐๐ง๐๐จ๐ง๐ฬ๐ณ๐ข๐, ๐๐ฎ๐ฌ๐ข๐ฅ๐จ ๐๐๐ฆ๐๐๐ง๐ ๐๐ฎ๐๐ก๐จ๐ฒ๐จ๐ง๐จ, ๐ฆ๐๐ค๐ ๐๐ง๐ค๐จ๐ซ๐๐ฃ๐ ๐ฎ๐ฅ๐ฎ๐ค ๐๐ฆ๐ข ๐๐ญ๐ฎ ๐๐ฉ๐ฅ๐ข๐ค๐ ๐๐ฬ ๐๐๐๐ณ๐๐ฎ๐ง ๐๐ฬ ๐๐๐๐๐ ๐ข๐ก๐ ๐๐๐๐. ๐๐ก๐ข๐ง ๐ฅ๐จ๐ซ๐จ๐ง, ๐ซ๐๐ฅ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ฆ๐๐ญ๐ข๐ง ๐ง๐จ ๐๐ฆ๐ข๐ณ๐๐๐ ๐๐ง๐ญ๐ซ๐ ๐๐ง๐๐จ๐ง๐ฬ๐ณ๐ข๐ ๐ง๐จ ๐๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐๐๐ฌ๐ญ๐ ๐ง๐ฎโ๐ฎ๐๐ฬ๐ซ ๐๐ณ๐๐ฆ๐ฉ๐ฅ๐ฎ ๐ซ๐๐ค๐จ๐ง๐ฌ๐ข๐ฅ๐ข๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ฅ๐จ๐ฅ๐จ๐จ๐ฌ โ ๐ข๐๐ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐๐ฆ๐ข ๐๐ข๐๐ซ ๐๐จฬ ๐ฆ๐จ๐๐๐ฅ๐ฎ ๐ข๐๐, ๐ฅ๐โ๐จฬ๐ฌ ๐๐โ๐ข๐ญ ๐๐ฬ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ซ๐๐ฃ๐ข๐๐ฎ๐ง, ๐ฆ๐๐ข๐๐ฬ ๐๐ ๐ฆ๐ฎ๐ง๐๐ฎ ๐ญ๐จ๐ฆ๐๐ค,โ nia hatutan.
Realizasaun bรก Timor-Leste nia mehi kleur ona atu adere bรก ASEAN lori responsabilidade no oportunidade sira. Nuโudรกr membru ASEAN, TL iha responsabilidade atu respeita no adota valรณr prinsipรกl sira ASEAN nian.
Hirak-ne’e inklui:
โข๐๐จ๐จ๐ฉ๐๐ซ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ฉ๐๐ฌ๐ขฬ๐๐ข๐ค๐
โข ๐๐๐ฌ๐ฉ๐๐ข๐ญ๐ฎ ๐๐ ๐ฌ๐จ๐๐๐ซ๐๐ง๐ข๐
โข ๐๐ง๐ข๐๐๐๐ ๐ข๐ก๐ ๐๐ข๐ฏ๐๐ซ๐ฌ๐ข๐๐๐๐
โข ๐๐จ๐ฅ๐ข๐๐๐ซ๐ข๐๐๐๐๐ ๐ซ๐๐ฃ๐ข๐จ๐ง๐ฬ๐ฅ
โข ๐๐๐ฌ๐ฉ๐จ๐ง๐ฌ๐๐๐ข๐ฅ๐ข๐๐๐๐ ๐ค๐จ๐ฅ๐๐ญ๐ข๐ฏ๐ ๐๐ฬ ๐ก๐๐ฌ๐’๐ ๐๐๐ฆ๐ ๐ซ๐๐ฃ๐ข๐จ๐ง๐ฬ๐ฅ
โข ๐๐จ๐ฏ๐๐ซ๐ง๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐๐ขโ๐๐ค, ๐ง๐จ
โข ๐๐ซ๐ข๐ง๐ฌ๐ขฬ๐ฉ๐ข๐ฎ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐๐๐ฆ๐จ๐ค๐ซ๐๐ฌ๐ข๐ ๐ง๐ข๐๐ง, ๐ซ๐๐ฌ๐ฉ๐๐ข๐ญ๐ฎ ๐๐ฬ ๐ฅ๐ข๐๐๐ซ๐๐๐๐ ๐๐ฎ๐ง๐๐๐ฆ๐๐ง๐ญ๐ฬ๐ฅ ๐ฌ๐ข๐ซ๐, ๐ฉ๐ซ๐จ๐ฆ๐จ๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ง๐จ ๐ฉ๐ซ๐จ๐ญ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐๐ฬ ๐๐ข๐ซ๐๐ข๐ญ๐ฎ๐ฌ ๐ฎ๐ฆ๐๐ง๐ฎ๐ฌ ๐ง๐จ ๐ฌ๐๐ง๐ญ๐ซ๐๐ฅ๐ข๐๐๐๐ ๐๐๐๐๐ ๐ง๐ข๐๐ง.
Ba Timor-Leste, hirak neโe laโรณs ideรกl abstratu. Sira reflete Timoroan sira-nia esperiรฉnsia moris nu’udรกr nasaun ida โ luta, rekonsiliasaun no harii nasaun. No agora, nuโudรกr membru ASEAN nian, iha responsabilidade atu garante katak ideรกl no valรณr sira-neโe reflete iha lei sira, polรญtika no instituisaun sira.
โ๐๐ฎโ๐ฎ๐๐๐ซ ๐๐ซ๐ข๐ฆ๐๐ข๐ซ๐ฎ-๐๐ข๐ง๐ข๐ฌ๐ญ๐ซ๐ฎ, ๐ก๐โ๐ฎ ๐ฆ๐๐ค ๐ฅ๐ข๐๐๐ซ๐ ๐ซ๐๐๐จ๐ซ๐ฆ๐ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐ญ๐๐ง๐ค๐ ๐ก๐๐ฅ๐จ ๐๐ญ๐ฎ ๐ ๐๐ซ๐๐ง๐ญ๐ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ข๐ง๐ญ๐๐ ๐ซ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ญ๐จ๐ฆ๐๐ค ๐ข๐ก๐ ๐๐๐๐๐. ๐๐ญ๐ ๐๐๐จ๐ญ๐ ๐จ๐ง๐ ๐๐ฉ๐ซ๐จ๐ฌ๐ข๐ฆ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง โ๐ ๐จ๐ฏ๐๐ซ๐ง๐ฎ ๐ญ๐จ๐ฆ๐๐คโ ๐๐ฬ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ฉ๐๐ซ๐ญ๐ข๐ฌ๐ข๐ฉ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ข๐ก๐ ๐๐๐๐๐ ๐ก๐จ๐๐ข ๐ก๐๐ฅ๐จ ๐ข๐๐-๐ง๐โ๐ ๐ฌ๐๐ข ๐ซ๐๐ฌ๐ฉ๐จ๐ง๐ฌ๐๐๐ข๐ฅ๐ข๐๐๐๐ ๐ ๐จ๐ฏ๐๐ซ๐ง๐ฎ ๐ญ๐จ๐ฆ๐๐ค ๐ง๐ข๐๐ง โ ๐ฅ๐โ๐จฬ๐ฌ ๐ฆ๐ข๐ง๐ข๐ฌ๐ญ๐ฬ๐ซ๐ข๐ฎ ๐ข๐๐ ๐๐โ๐ข๐ญ. ๐๐ฆ๐ฉ๐จ๐ซ๐ญ๐๐ง๐ญ๐, ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ ๐จ๐ฏ๐๐ซ๐ง๐ฎ ๐ค๐จ๐ง๐ฌ๐ข๐๐๐ซ๐ ๐ค๐๐ญ๐๐ค ๐ฉ๐๐ซ๐ญ๐ข๐ฌ๐ข๐ฉ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ข๐ก๐ ๐๐ฌ๐ญ๐ซ๐ฎ๐ญ๐ฎ๐ซ๐ ๐ง๐จ ๐๐ง๐ค๐จ๐ง๐ญ๐ซ๐ฎ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐๐๐๐๐ ๐ง๐ข๐๐ง ๐ฅ๐โ๐จฬ๐ฌ ๐๐๐ฌ๐ฉ๐๐ณ๐ ๐ข๐๐ โ ๐ง๐โ๐ ๐ข๐ง๐ฏ๐๐ฌ๐ญ๐ข๐ฆ๐๐ง๐ญ๐ฎ ๐ข๐๐ ๐ข๐ก๐ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ซ๐๐ข๐ง ๐ง๐จ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ซ๐๐ฃ๐ข๐๐ฎ๐ง ๐ง๐ข๐ ๐๐ฎ๐ญ๐ฎ๐ซ๐ฎ,โ PM Xanana afirma.
TL servisu hamutuk ho Sekretariadu ASEAN no Estadu-membru sira ASEAN nian atu kumpre kompromisu hotu-hotu hafoin adezaun no hamutuk ho akordu ekonรณmiku sira ASEAN nian.
Governu TL sei hametin lei nasionรกl sira, regulamentu sira, no instituisaun sira hodi asegura integrasaun ne’ebรฉ di’ak iha pilรกr tolu ASEAN nian hotu โ Polรญtika-Seguransa, Ekonรณmiku no Sรณsio-Kulturรกl.
Governu TL moderniza hela ninia sistema alfรกndega sira no rasionaliza regras no padraun sira komรฉrsiu no investimentu nian.
TL mรณs konxiente katak adezaun bรก ASEAN lori ho nia responsabilidade atu kontribui ho pozitivu bรก solidariedade rejionรกl. Laโรณs ona Timor-Leste hamriik mesak โ agora halo parte iha arkitetura polรญtika no ekonรณmika rejionรกl. ASEAN kria espasu bรก diรกlogu, konfiansa no amizade entre lรญder sira no entre nasaun sira.
Timor-Leste agora iha responsabilidade atu kontribui ho signifikativu bรก diรกlogu neโe, hodi harii relasaun neโebรฉ metin liu-tรกn iha rejiaun neโe no fรณ apoiu bรก harii konfiansa no dame.
โ๐๐๐ง๐๐ฌ๐๐ง ๐ฉ๐๐ซ๐ญ๐ ๐ข๐๐ ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐ค๐จ๐ฆ๐ฉ๐ซ๐จ๐ฆ๐ข๐ฌ๐ฎ ๐ข๐๐-๐ง๐’๐, ๐ข๐ก๐ ๐๐๐๐ ๐ก๐’๐ฎ ๐ก๐๐ข๐ง ๐๐ญ๐ฎ ๐๐๐ฅ๐ ๐ฏ๐ข๐ณ๐ข๐ญ๐ ๐ฆ๐๐ข๐จ๐ซ๐ข๐ ๐ง๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐๐๐๐๐ ๐ง๐ข๐๐ง ๐ก๐จ๐๐ข ๐ก๐๐ฆ๐๐ญ๐ข๐ง ๐ฅ๐๐ฌ๐ฎ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐๐ฆ๐ข๐ณ๐๐๐ ๐ง๐ข๐๐ง ๐ง๐จ ๐ฉ๐ซ๐จ๐ ๐ซ๐๐ฌ๐ฎ ๐ข๐ง๐ญ๐๐ ๐ซ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ง๐จ ๐ค๐จ๐จ๐ฉ๐๐ซ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ซ๐๐ฃ๐ข๐จ๐ง๐ฬ๐ฅ. ๐๐๐ง๐๐ฌ๐๐ง ๐๐๐๐ณ๐๐ฎ๐ง ๐๐ฬ ๐๐๐๐๐ ๐ค๐ซ๐ข๐ ๐ซ๐๐ฌ๐ฉ๐จ๐ง๐ฌ๐๐๐ข๐ฅ๐ข๐๐๐๐, ๐ข๐๐-๐ง๐โ๐ ๐ฆ๐จฬ๐ฌ ๐๐ฉ๐ซ๐๐ณ๐๐ง๐ญ๐ ๐จ๐ฉ๐จ๐ซ๐ญ๐ฎ๐ง๐ข๐๐๐๐ ๐๐จ๐จ๐ญ ๐๐ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ซ๐๐ข๐ง. ๐๐๐ซ๐ข๐ ๐๐๐ฎ ๐๐ฬ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐๐๐๐ณ๐๐ฎ๐ง ๐๐ฬ ๐๐๐๐๐, ๐๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐๐๐ฌ๐ญ๐ ๐จ๐ซ๐๐ฌ ๐ง๐โ๐ ๐ก๐๐ฅ๐จ ๐ฉ๐๐ซ๐ญ๐ ๐ข๐ก๐ ๐ค๐จ๐ฆ๐ฎ๐ง๐ข๐๐๐๐ ๐ซ๐๐ฃ๐ข๐จ๐ง๐ฬ๐ฅ ๐ข๐๐ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐๐ข๐ง๐ฬ๐ฆ๐ข๐ค๐ฎ ๐ง๐จ ๐ข๐ง๐จ๐ฏ๐๐ญ๐ข๐ฏ๐ฎ ๐ก๐จ ๐๐ฆ๐ ๐ฅ๐ข๐ฎ ๐ฆ๐ข๐ฅ๐ฅ๐๐ฎ๐ง ๐๐๐,โ Xanana Gusmรฃo hateten tรกn.
Integrasaun ho ekonomia ASEAN nian sei fรณ oportunidade boot bรก povu TL, hodi apoia investimentu, dezenvolvimentu no kriasaun empregu. Ida-ne’e sei ajuda hodi diversifika ekonomia no fornese ideia no inspirasaun bรก joven sira no negรณsiu sira.
Liu 60% hosi Timor-oan sira ho idade menus hosi tinan 30, no sira-nia futuru sei forma beibeik hosi ASEAN nia rede rejionรกl neโebรฉ luan ba edukasaun, oportunidade serbisu no inovasaun. Joven sira sei hetan benefรญsiu hosi inisiativa sira ASEAN nian hodi aselera konetividade dijitรกl, kapasitasaun no partisipasaun iha ekonomia dijitรกl.
Adezaun bรก ASEAN mรณs fรณ konfiansa bรก investidรณr potensiรกl sira. Ida-ne’e fรณ sinรกl katak Timor-Leste tama ona bรก nia rejiaun no aliรฑa ona ho nia regra no norma sira. Nia koloka Timor-Leste atu sai sentru xave bรก enerjia no mineiru iha Sudeste Aziรกtiku.
TL riku ho rekursu jeolรณjiku sira, tantu iha rai-maran no iha tasi-laran, no iha kompromisu atu dezenvolve sira hodi fornese fundasaun ida ne’ebรฉ metin bรก TL nia futuru ekonรณmiku.
Fundasaun bรก dezenvolvimentu indรบstria enerjia no minerรกl sira maka sentru petrolรญferu ida iha parte kosta sรบl ne’ebรฉ koรฑesidu hanesan projetu Tasi Mane. Ida-ne’e sei metin iha dezenvolvimentu Greater Sunrise nian โ ida husi kampu gรกs ne’ebรฉ seidauk dezenvolve ne’ebรฉ iha valรณr liu iha rejiaun neโe.
Governu TL iha konfiansa katak adezaun bรก ASEAN no integrasaun iha rejiaun sei apoia dezenvolvimentu projetu Tasi Mane. Hanesan mรณs ho enerjia no minerรกl sira, Timor-Leste harii hela indรบstria turizmu ida. Timor-Leste hetan bensaun ho tasi-ibun tropikรกl sira no ambiente tasi nian ne’ebรฉ riku ho biodiversidade. TL iha beleza boot iha ninia foho sira no patrimรณniu, istรณria no kultura ne’ebรฉ kleโan.
Interkonetividade ne’ebรฉ di’ak liu ne’ebรฉ povu goza iha ASEAN tomak haburas daudaun indรบstria turizmu no hakarak asegura katak ida-ne’e kria empregu bรก ema Timoroan sira no harii relasaun no ligasaun sira ho viziรฑu sira ASEAN nian.
โ๐๐โ๐ฎ ๐ก๐ฎ๐ฌ๐ฎ ๐๐ฬ ๐ข๐ญ๐-๐๐จ๐จ๐ญ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ก๐จ๐ญ๐ฎ ๐๐ญ๐ฎ ๐ฏ๐ข๐ณ๐ข๐ญ๐ ๐๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐๐๐ฌ๐ญ๐ ๐ข๐ก๐ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐ก๐โ๐ฎ ๐ก๐๐ญ๐๐ง๐ ๐ค๐๐ญ๐๐ค ๐ข๐ญ๐-๐๐จ๐จ๐ญ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ฌ๐๐ข ๐ฌ๐ข๐ฆ๐ฎ ๐ก๐จ ๐ฅ๐๐ซ๐๐ง-๐ฆ๐๐ง๐๐ฌ ๐ญ๐๐๐๐ฌ. ๐๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐๐๐ฌ๐ญ๐ ๐ฆ๐จฬ๐ฌ ๐ก๐๐ค๐ฎ๐๐ค ๐จ๐ฉ๐จ๐ซ๐ญ๐ฎ๐ง๐ข๐๐๐๐ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐๐๐๐๐ ๐๐จ๐ซ๐ง๐๐ฌ๐ ๐ก๐จ๐๐ข ๐ข๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ ๐ค๐จ๐ฅ๐๐ญ๐ข๐ฏ๐๐ฆ๐๐ง๐ญ๐ ๐ข๐ก๐ ๐ญ๐๐ฆ๐ฉ๐ฎ ๐ฆ๐ฎ๐๐๐ง๐ฌ๐ ๐ง๐จ ๐ข๐ง๐ฌ๐๐ซ๐ญ๐๐ณ๐ ๐ข๐๐-๐ง๐โ๐,โ nia husu.
Iha mundu ida neโebรฉ nakfera โ ho konflitu no deskonfiansa neโebรฉ buras โ ASEAN opera ho konviksaun katak kooperasaun internasionรกl importante nafatin.
Iha kompromisu hamutuk bรก sentralidade ASEAN nian, TL iha benefรญsiu solidariedade rejionรกl no apoiu no respeitu mรบtuo.
Iha tempu hanesan, TL rekoรฑese katak solidariedade ida-ne’e hetan hela teste. Klaru, ema hotu preokupa ho funu ne’ebรฉ hafoun iha fronteira Kamboja-Tailรกndia. Maski iha Akordu Dame Kuala Lumpur nian iha Outubru 2025, dame hatudu frรกjil. Iha momentu sira hanesan neโe, prinsรญpiu prinsipรกl sira ASEAN nian tenke orienta ninia membru sira.
โ๐๐ฆ๐ข ๐ก๐ฎ๐ฌ๐ฎ ๐๐ฬ ๐ ๐จ๐ฏ๐๐ซ๐ง๐ฎ ๐ซ๐ฎ๐ ๐๐ญ๐ฎ ๐๐ณ๐๐ซ๐ฌ๐ ๐ซ๐๐ฌ๐ญ๐ซ๐ข๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ฆ๐ฬ๐ฌ๐ข๐ฆ๐ฎ ๐ง๐จ ๐๐ข๐ฅ๐ ๐๐๐ฅ๐ข ๐๐ฬ ๐๐ข๐ฬ๐ฅ๐จ๐ ๐ฎ ๐ฅ๐ข๐ฎ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐ค๐๐ง๐ฬ๐ฅ ๐๐ข๐ฅ๐๐ญ๐๐ซ๐ฬ๐ฅ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ง๐’๐๐๐ฬ ๐๐ณ๐ข๐ฌ๐ญ๐ ๐ง๐จ ๐ฆ๐๐ค๐๐ง๐ข๐ณ๐ฆ๐ฎ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐๐๐๐๐ ๐ง๐ข๐๐ง, ๐ค๐จ๐ง๐ฌ๐ข๐ฌ๐ญ๐๐ง๐ญ๐ ๐ก๐จ ๐๐๐ซ๐ญ๐ ๐๐๐๐๐ ๐ง๐ข๐๐ง ๐ง๐จ ๐๐ซ๐๐ญ๐๐๐ฎ ๐๐ฆ๐ข๐ณ๐๐๐ ๐ง๐จ ๐๐จ๐จ๐ฉ๐๐ซ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ง๐ข๐๐ง,โ nia hateten tรกn.
PM Xanana alerta katak, prioridade imediata tenke proteje ema sivรญl sira no prevene dezlokasaun sira seluk, enkuantu kria espasu bรก diรกlogu no diplomasia. Rejiaun neโe labele permite atu disputa ida-ne’e sai kleโan liutรกn ka atu ida-ne’e desvia ninia ema sira hosi ajenda integrasaun, dezenvolvimentu no estabilidade ne’ebรฉ fahe.
Tanba neโe mak ASEAN tenke metin no proativu nafatin. ASEAN tenke halo buat hotu ne’ebรฉ nia bele atu apoia esforsu sira ne’ebรฉ efetivu iha de-eskalasaun no akordu negosiadu ida ne’ebรฉ fornese fundasaun ida ba dame ba tempu naruk.
Nuโudรกr ASEAN serbisu atu kaer metin estabilidade no progresu, Timor-Leste hahรบ nia kapรญtulu foun nuโudรกr membru famรญlia nian.
Bรก ASEAN, TL hein katak ninia adezaun lori jerasaun foun no istรณria foun, reforsa sentidu kompartilladu kona-bรก objetivu no unidade. Istรณria TL hanorin ona katak laiha nasaun ida neโebรฉ kiโik liu atu halo diferensa, atu tane aas dignidade, justisa no direitu atu moris iha dame nia laran.
Hodi simu Timor-Leste durante tempu inserteza no konflitu globรกl, ASEAN hatudu ona ba mundu katak solidariedade makaโas liu duke divizaun. Mai hotu-hotu kontinua hamriik hamutuk bรก unidade, ba kooperasaun no ba dame.
Iha oportunidade neโe mรณs PM Xanana hatoโo sentiment tristeza neโebรฉ kleโan bรก inundasaun no rai-halai neโebรฉ estraga tebes iha Aceh, Sumatra Norte no Sumatra Osidentรกl no ba inundasaun makaโas neโebรฉ afeta parte sira seluk iha Indonรฉzia.
โ๐๐จ๐ซ๐ข ๐๐จ๐ฏ๐๐ซ๐ง๐ฎ ๐ง๐จ ๐๐จ๐ฏ๐ฎ ๐๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐๐๐ฌ๐ญ๐ ๐ง๐ข๐ ๐ง๐๐ซ๐๐ง, ๐ก๐โ๐ฎ ๐ก๐๐ญ๐จโ๐จ ๐๐ฆ๐ข-๐ง๐ข๐ ๐ฌ๐๐ง๐ญ๐ข๐๐ฎ ๐ค๐จ๐ง๐๐จ๐ฅ๐ฬ๐ง๐ฌ๐ข๐ ๐๐ฬ ๐๐ฆ๐ ๐ก๐จ๐ญ๐ฎ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐ฅ๐๐ค๐จ๐ง ๐๐ฆ๐ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ก๐๐๐จ๐ฆ๐ข ๐ง๐จ ๐๐ฆ๐ข-๐ง๐ข๐ ๐ฌ๐ข๐ฆ๐ฉ๐๐ญ๐ข๐ ๐๐ ๐๐๐ฆ๐ขฬ๐ฅ๐ข๐ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐๐๐ณ๐ฅ๐จ๐ค๐๐๐ฎ. ๐๐ก๐ ๐ญ๐๐ฆ๐ฉ๐ฎ ๐ญ๐ซ๐ข๐ฌ๐ญ๐๐ณ๐ ๐ข๐๐ ๐ง๐โ๐ ๐๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐๐๐ฌ๐ญ๐ ๐ก๐๐ฆ๐ซ๐ข๐ข๐ค ๐ก๐๐ฆ๐ฎ๐ญ๐ฎ๐ค ๐ก๐จ ๐๐ง๐๐จ๐ง๐ฬ๐ณ๐ข๐ ๐ง๐จ ๐ก๐๐ฆ๐ฎ๐ญ๐ฎ๐ค ๐ก๐จ ๐ค๐จ๐ฆ๐ฎ๐ง๐ข๐๐๐๐ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ง๐โ๐๐๐ฬ ๐ก๐๐ฌ๐จ๐ซ๐ฎ ๐ข๐ฆ๐ฉ๐๐ค๐ญ๐ฎ ๐ก๐ฎ๐ฌ๐ข ๐ญ๐ซ๐๐ฃ๐ฬ๐๐ข๐ ๐ข๐๐ ๐ง๐โ๐,โ PM Xanana hatoโo solidariedade.
Iha fatin hanesan Sekretรกriu-Jerรกl ASEAN, Dr. Kao Kim Hourn subliรฑa Timor-Leste nia papรฉl importante no kompromisu metin bรก harii no integrasaun Komunidade ASEAN nian.
Sekretรกriu-Jerรกl Dr. Kao reafirma kontinuasaun Sekretariadu ASEAN nian bรก Timor-Leste iha nia integrasaun tomak iha ASEAN.

